V jedno krásne februárové ráno sa budím s kamošom v aute niekde uprostred lesíka. Slniečko sa pomaly derie spoza kopca. Počkáme si na jeho prvé lúče, až potom vylezieme z auta a robíme raňajky. Popri tom si pripravujeme lezecký matroš – nie na zimné, ale na letné lezenie. Áno, áno, nie je to až také veľké sci-fi.

Cez víkend jazdiť v tatranských žľaboch a cez týždeň liezť na vyhriatej skale je outdoorový skoroideál. Teda ten môj. V polovici februára, kedy je v našej zemepisnej dĺžke a šírke v plnom prúde sezóna aktivít na snehu, som sa ho pokúsil dosiahnuť v lezeckej oblasti Čikola pri chorvátskom Šibeniku.

Kamoš Kalfo tu bol v rovnakom období aj pred rokom, a teda vedel, do čoho ide. Na moje prekvapenie bola teplota na lezenie ideálna. Cez deň bolo v priemere 15 stupňov. Na južných stenách, cez obed a pri bezvetrí bolo na lezenie až veľmi horúco. Rýchlo tričko dole, aby pot lepšie stekal, chytil si aj nejaký bronz a hlavne aby kamoši videli, že ty si sa zase niekde flákal, kým oni tvrdo pracovali na zvyšovaní slovenského HDP a zostatku na osobnom účte.

Samozrejme, keď prišiel mrak alebo silnejšie fúklo, situácia sa v sekunde zmenila a veci išli späť na telo. Väčšinou som liezol v tričku a v kraťasoch. So slabnúcim slnkom teplota okamžite klesala. V noci vedela klesnúť aj pod nulu. Ráno musíš počkať, kým sa zohreješ ty a aj skala. Skôr ako o deviatej je zbytočné byť pod skalou. Vo februári slnko zapadá už o 17:00 h, čím sa čas na lezenie výrazne skracuje.

Lokalita

Lezecká oblasť Čikola je tvorená obrovským vápencovým kaňonom rovnomennej rieky. Vrchol skál je vo výške 200 m nad morom. Rieka tečie o 100 metrov výškových nižšie, no a medzi tým sú skaly. Rôzne dĺžky, farby, sklony. Skala na sto spôsobov. Rieka je v zimných a jarných mesiacoch plná vody (v lete je vyschnutá) a o pár kilometrov ďalej sa vlieva do rieky Krka. Tej, ktorá kúsok za sútokom vytvára čarokrásne vodopády v Národnom parku Krka.

Tlačený sprievodca od chorvátskeho matadora Borisa Čujiča je z roku 2023. Najaktuálnejši sprievodca na 27crags aktuálne uvádza 343 ciest v 12 sektoroch. Obtiažnosť je uvádzaná vo francúzskej stupnici a topo je dostupné len v platenej verzii. Pár sektorov je aj popísaných aj na Thecrag.com., kde sú však sektory označené troška inak.

Najťažšia cesta v oblasti je cesta Kalamár a je za 8b+. Do obtiažnosti 6a (6+/7- UIAA) je 61 lezeckých ciest. Nachádza sa tu aj pár viacdĺžkových ciest. Bez sprievodcu je orientácia ťažká, ja by som sem bez neho nešiel. Niekde som zachytil, že v Chorvátsku platí zákaz označovania ciest na skale. Neviem, či je to pravda, ale v Čikole má len zopár ciest označenie na skale, bral by som to skôr ako orientačné body. A nové cesty pribúdajú stále. Potenciál na nové cesty si nedovolím ani odhadnúť.

Sektory majú meno aj s označením v abecednom poradí. Najkrajšie a najvyššie sektory sú “Sektor A – Osoje” (107 ciest) a “Sektor D – Bandusovac – Betkin”  (52 ciest). Ja som liezol len v týchto dvoch. Za štyri dni som si ochytal asi 15 lezeckých ciest. Liezol som na hornej hranici mojich aktuálnych možnosti a bolo to vyčerpávajúce na telo, myseľ a hlavne na ruky a nohy.

Cesty sú dlhé aj 40 metrov. Položené aj previsnuté. Klasické rajbasové lezenie s mega ostrými chytmi, až sa bojíš, že sa na skale porežeš. Predstava, čo by to pri páde alebo aj odsadnutí spravilo s lanom, z teba vytiahne aj posledný kúsok energie. Časti skaly majú aj krasové tvary. Odistenie je výborné, športové, teda kľudne aj po 1,5 metri, ak je treba.

Sektor I – Brštane (56 ciest), sektor K – Sračara a sektor J – Čelinka su orientované severne až západne a lezie sa tam v teplejších mesiacoch. Tlačenica pod cestami nehrozila. Ani cez týždeň sme tu však neboli sami. Ukázali sa domáci, Slovinci, Bosnianci a samozrejme naši západní bratia, ktorí spali priamo na parkovisku. Nie je tam síce zákaz, ale podľa sprievodcu sa to neodoporúča. Zákaz prespávania tam určite skôr či neskôr bude.

My sme spali v aute v blízkom lese, bolo to v pohode. Apartmánov je v okolí dostatok a pár kilometrov od lezeckej oblasti je kemp. Obchody sú v Šibeniku (10 km). V Šibeniku je už more a aj vo februári sa dá kúpať, samozrejme len pre otužilejších.

Čikolu môžem len odporúčať. Krásne lezenie na sto spôsobov, ale ťažšie.

Príjazd a prístup

Z Bratislavy je do chorvátskeho Šibenika 725 km a cesta autom trvá 8 hodín.  Ak pôjdeš cez Rakúsko a Slovinsko, ideš celou cestou po diaľnici.

Z chorvátskej diaľnice A1 zídeš výjazdom na Šibenik. Pokračuj smerom na dedinu Drniš. Pred dedinou Pakovo selo odbočíš na Miljevci. Pokračuješ po ceste, kým neuvidíš kaňon. Priamo pred tebeu napravo stojí skalný útes. Ty ale pokračuješ ďalej po moste cez rieku Čikola a vystúpaš na druhú stranu kaňonu, kde nájdeš na pravej strane cesty parkovisko asi pre 20 áut (GPS poloha parkoviska).

Najbližší sektor je Osoje (GPS poloha). Od parkoviska je to 5 minút pešo k okraju kaňonu, kde sa napojíš na značený chodník, ktorý vedie pod skaly (15 min). Ak ideš do sektoru Bandusovac – Betkin (GPS poloha) nezostupuješ smerom k sektoru Osoja, ale pokračuješ po hornom okraji kaňonu ďalej na východ. Prejdeš popri začiatku ziplinu a na vyhliadke odbočíš mierne doľava k začiatku ferraty, po ktorej sa dostaneš k sektoru. Počítaj s prístup do polhodinky.

Odporúčané cesty v strednej obtiažnosti

Sektor Osoje:

• Radio Dalmacia (6a+): kolmá stena, cesta vhodná na zoznámenie
• Bitka na Čikoli (6c+): začiatok veľmi ťažkým bouldrom, pokračuješ puklinou
• Gluhwein Grinch (6a+): položená stena, treba mať techniku
• Rocky rout (7a): ľahší začiatok, koniec v malých chytoch a ešte menších stupoch

Sektor Bandusovac – Betkin:

• Antonija (6b+): začiatok v kolmej stienke, ktorá sa končí vo veľkej diere, z nej ťažší výlez opäť do platne
• Zorič Bros (7a+): ťažký bouldrový začiatok, ďalej sústavou malých previsov, dolez v položenej, ale stále ťažkej stene
• Maske gor Maske dol (6c): začiatok v kolmej stene, nástup do mierne previsnutého sokolíka; klúč je previs nad sokolíkom.

Moje hodnotenie oblasti

• Množstvo a rozmanitosť ciest: 5 body z 5
• Kvalita skaly: 4 body z 5
• Istenie: 4 body z 5
• Deti: 2 body z 5 (pod niektorými skalami je upravená rovina)
• Prístup od parkoviska: 5 bodov z 5 (do 10 minút si na prvom sektore, po lesnej cestičke)
• Dostupnosť autom a parkovanie: 5 bodov z 5
• Prístup bez auta: 2 body z 5
• Prístup na bicykli: 0 bodov z 5

Praktické info

• Orientácia: všetky svetové strany
• Materiál skaly: vápenec
• Výška ciest: do 150 metrov
• Voda: priamo pod skalou nie voda, hlboko v niekedy kaňone tečie rieka
• Stanovanie: nie
• Sprievodcovia: 27crags.com, Climb.sk, Marulianus.hr, Lezec.cz, Plezanje.net.

Tipy na doplnenie výletu

• Via ferrata Čikola traverzuje ponad roklinu rieky Čikola. Že vraj to čistý ferratový punk, povedali po návrate naši západní bratia, s ktorými sme sa ráno stretli na parkovisku a namiesto vody si brali na ferratu červené vínečko.
• Národý park Krka rozhodne stojí za návštevu. V zime je tam vstupné len 7 €, kým v lete zaplatíš 40 €.
• Zip line Čikola funguje na objednávku alebo na vlastnú zodpovednosť.

Fotogaléria