Peilstein – oblasť pre milovníkov fotogenických vežičiek
Ľahšie a často lezené cesty vedia byť vyšmýkané – najmä na tých fotogenických vežičkách. Z 850 ciest si však určite vyberieš krásne línie.
Športové aj tradičné lezenie, horolezectvo, skalky, bouldering. Hodnotenie lezeckých oblastí na Slovensku a tipy na zážitkové viacdĺžkové cesty. Tatranské klasiky, Rakúsko, južná Európa.
Ľahšie a často lezené cesty vedia byť vyšmýkané – najmä na tých fotogenických vežičkách. Z 850 ciest si však určite vyberieš krásne línie.
Sitno patrí do trojice najznámejších andezitových lezeckých oblastí na Slovensku – spolu s Kaľamárkou pri Detve a Hrádkom pri Prievidzi.
V mnohom ti dnešná stena a dnešný vrchol pripomína Lomnický štít a tam by si si nanuk nekúpila, ani by si sa nezviezla lanovkou. Ale toto nie je úplne tvoj svet.
Krásne viacdĺžkové cesty rôznej obtiažnosti vo výške okolo 2300 m, ku ktorým sa dostaneš autom alebo lanovkou takmer bez námahy. A veľa ľudí.
Zostup z cesty Poustevnická na Prostrednom hrote vo Veľkej Studenej doline mi poriadne prevetral morál. Ostali mi dve vytrhnuté skoby na pamiatku a poučenie: Zlaňuj, ale overuj!
Polovica septembra, konečne víkend v Tatrách a po niekoľkomesačnej pauze konečne šanca na skutočný kontakt so skalou (turistika a ferraty sa nerátajú). Napriek ranným prehánkam prekvapujúco pekný deň v sobotu a až gýčovito krásna nedeľa. Čo viac si človek môže priať?
Tvoj nelezecký stav mysle trvá na tom, že už nikdy nepôjdeš liezť. Samozrejme, že ideš, a pre zmenu do cesty za V- s názvom Via Comici na Col de Varda.
„Wachau, wachau, wachau – tam že sú hory, kde sa dá liezť viac ako pármetrová cesta? Víno, Dunaj, to tam je, ale hory nie!“ Tak nejako by som rozmýšľal, keby som nevedel, že sa tam dá liezť aj 350-metrová cesta. Ale, má to svoje ALE.
O tom, ako liezť v Dolomitoch, ako sa stať kominárom, ako neveriť popisom v sprievodcovi pri zostupe a o tom, že už nikdy nepôjdeš viac liezť. Nikdy. Nikde.
Skalka vhodná pre začiatočníkov a na lezenie s deťmi sa niekedy volá aj Platňa pri PKO. Nachádza sa takmer v centre Bratislavy, na úpätí hradného vrchu pod parlamentom. Kto o nej nevie, nenájde ju, je dobre schovaná za panelákom a v bujnej vegetácii.
Južná strana Opálovej veže (2250 m) je menej frekventovaná stena vo Velickej doline s príjemnými výhľadmi a pomerne ďalekým nástupom.
Plán je jednoduchý, z Tatranskej Polianky bicyklom na Sliezsky dom a odtiaľ na príjemnú západnú stranu Velickej steny do ľahkej cesty Hrana Velickej steny. Údajne za štyri.