Prechod cez Caminito del Rey už nie je dobrodružstvo ako v časoch, keď sa tam nelegálne chodilo liezť po zvyškoch storočných lávok. Nové visuté chodníky sú mega bezpečné a plné turistov oblečených ako do mestského parku. Napriek tomu stále platí: tento monument interakcie človeka s prírodou treba zažiť.
Ak sa niekedy budeš nachádzať v okolí španielskych miest Málaga či Marbella, jednodenný výlet od mora na Caminito del Rey neoľutuješ. Ale pozor, vstupenky treba kupovať online a vo veľkom predstihu. Mesiac vopred asi bude neskoro, aj dva mesiace vopred môže byť výber termínov už obmedzený. Tri mesiace by mali stačiť. Ako prvé sa míňajú individuálne vstupy, lístky do skupín so sprievodcom zvyčajne vydržia v ponuke dlhšie.
Poloha a doprava
El Caminito del Rey (Kráľov chodníček) je umelá trasa vybudovaná v skalných stenách kaňonu rieky Rio Guadalhorce, kde začiatkom 20. storočia vybudovali vodnú nádrž Conde del Guadalhorce. Nachádza sa v španielskej Andalúzii, provincii Málaga, blízko mesta Ardales. Oblasť v okolí kaňonu je známa pod názvom El Chorro a patrí tiež medzi populárne lezecké lokality.
Z turistických centier na stredomorskom pobreží Costa del Sol sa na Caminito dá dostať autom za hodinu až podruha hodiny. Z Málagy existuje aj priame železničné spojenie, cesta vlakom trvá menej ako hodinu. Do Málagy lietajú pravidelné linky z mnohých európskych miest vrátane Viedne či Budapešti.
História
Pôvodný chodník vznikol ako prevádzková spojka medzi hydroelektrárňami postavenými na opačných koncoch kaňonu. Slúžil ľuďom, ktorí budovali a následne udržiavali v chode vodné dielo. Lávky vraj stavali námorníci z Málagy ovládajúci prácu s lanami a zvyknutí visieť z lodných sťažňov. Trasu dokončili v roku 1905 a svoj súčasný názov získala v roku 1921, keď ňou prešiel španielsky kráľ Alfonso XIII.
Chodník koncom 20. storočia prestali systematicky udržiavať a zároveň sa stal populárnym turistickým cieľom. Návštevníci z celého sveta, často bez akýchkoľvek horolezeckých skúseností, preskakovali medzi zrútenými sekciami visutých lávok. To sa nemohlo skončiť inak ako tragicky. Hoci trasu neskôr zabezpečili istiacim lanom na spôsob ferraty, na prelome tisícročí sa na nej stali dve smrteľné nehody.
Miestne úrady následne chodník oficiálne uzatvorili. Vstupy však neboli nonstop strážené a chuť zakázaného ovocia je lákavá. V kaňone zahynuli ďalší štyria ľudia. Skončilo sa to až so začiatkom prác na nových lávkach na jar 2014. O rok neskôr boli hotové. Pri vstupe následne vyrástlo parkovisko a informačné centrum. Pozri si zábery z budovania moderných lávok:
Náročnosť výletu
Prechod cez Caminito del Rey je v podstate mestská vychádzka. Také trasy v roklinách Slovenského raja sú násobne náročnejšie. Celkové prevýšenie je mínus 100 m, chodník teda v globále klesá, ale medzitým sú aj nejaké menšie stúpania. Takže celkovo pár sto metrov nastúpaš.
Lávky miestami vedú v stometrovej výške nad hladinou rieky. Sú dostatočne široké a zábradlie je vysoké, takže závrat z výšky hrozí naozaj iba extrémne citlivým jedincom. Každý návštevník pri vstupe dostane stavbársku prilbu, ktorú musí mať po celý čas na hlave. Zo stien kaňonu predsa len môže čosi spadnúť.
Naša trasa
Môžeš si vybrať, či auto odparkuješ pri začiatku alebo pri konci trasy. V oboch prípadoch sa okolo kaňonu prevezieš kyvadlovým autobusom – buď pred nástupom na Caminito, alebo po jeho prechode. Pri výstupe je k dispozícii niekoľko desiatok parkovacích miest v okolí železničnej stanice. Pri vstupe sa dá zaparkovať na niekoľkých menších plochách v pohodlnom pešom dosahu od začiatku trasy, alebo na veľkom parkovisku so stovkami miest pri informačnom centre. Od neho sa však bude treba asi 2,5 kilometra previezť autobusom. My sme si vybrali variant s parkovaním na konci Caminita.
Lísky na autobus si kupujeme na recepcii hotela La Garganta. Je to zaujímavý hotel zriadený v historickej budove mlyna. Pri čakaní využívame kaviareň a toalety. Cesta autobusom trvá približne 20 minút. Vystupujeme pri reštaurácii El Kiosko, odkiaľ sa musíme niekoľko sto metrov vrátiť po okraji cesty, ktorou nás doviezol bus. Ostatní návštevníci sa z nejakého záhadného dôvodu ponáhľajú, tak aj my pridávame do kroku. Neskôr vyjde najavo, že úplne zbytočne.
Trasa: Dĺžka 8 km, nastúpaných cca 300 m, celkový čas 2:30 h. Záznam z kaňonu je veľmi nepresný, bol tam problém s GPS signálom. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Na úvod prechádzame asi dvestometrovým tunelom. Vyrazili do skaly so šírkou aj výškou len tak akurát na prechod jedného človeka. Podľa mapy je tu ešte jeden tunel, hneď vedľa El Kioska. Neviem,či bol zatvorený, alebo sme sa len nechali uniesť davom. Každopádne trasa cez „náš tunel“ je o kilometer kratšia. Za tunelom nasleduje polhodinová prechádzka po štrkovej ceste cez borovicový les. Vychutnávame si výhľady na rieku a zvláštne pieskovcové skaly, z ktorých niektoré skrývajú ľudskou rukou vytesané obydlia či hospodárske priestory.
Prichádzame ku vstupu na Caminito. Sú tu toalety, automaty s nápojmi a snackami, a pomerne veľký dav ľudí zložený z turistov a chaoticky pobehujúceho personálu atrakcie. Zoraďujú sa skupiny, rozdávajú prilby, komunikujú inštrukcie. Tvrdneme tam takmer hodinu, kým nás pustia na Caminito. Nechápeme, načo sme museli prísť na presne stanovený čas.
Konečne sme na prvých lávkach. Stres z davu a hnev na slabo zorganizovaných Španielov vyprcháva. Už z prvých pohľadov je jasné, prečo je Caminito také populárne. Každých päť metrov sa zastavujeme a fotíme ako zmyslov zbavení – netušiac, že tie najkrajšie scenérie sú ešte ďaleko pred nami.
Sme deväťčlenná skupina, chceme sa držať spolu a zo začiatku si dosť zavadziame s inými skupinami. Najmä s tými, ktoré vytvárajú zápchy pri počúvaní výkladu sprievodcu. Za prvým kaňonom sa skupiny rozptýlia a ide sa nám oveľa lepšie. Nasledujúci asi dvojkilometrový úsek chodníka nemá visuté lávky, zato je obkolesený peknou flórou a poskytuje zaujímavé výhľady do krajiny.
Vchádzame do druhého kaňonu. Visuté lávky kopírujú reliéf útesov nad riekou, no hlbšie vnútri skaly existuje aj tunelová skratka. Pôvodne to bol vodný kanál, teraz slúži ako alternatívna trasa pre prípad nepriaznivých poveternostných podmienok. My nemáme dôvod vymeniť spektakulárne scenérie za tmavú dieru plnú netopierov.
Hneď na začiatku posledného, tretieho kaňonu, sa otvárajú ikonické pohľady s atmosférou Pána prsteňov: rieka v hlbinách, bizarné skalné útvary a železničná trať Córdoba – Málaga, ktorá sa nepochopiteľne vynára zo skaly a po pár metroch v nej opäť mizne. Finále sa koná pri bývalom akvadukte, ktorý prepája dve 300-metrov vysoké kolmé steny. Na druhú stranu tu prechádzame aj my. Nová turistická trasa však vedie o pár metrov vedľa akvaduktu, po mostíku z oceľových lán. Všetci sa tam fotia, hoci v porovnaní s predchádzajúcimi scenériami je to slabší čajík.
Záver tvorí pomerne prudký zostup po miestami nestabilnej šotoline. Technicky asi najnáročnejšie miesto Caminita, kde by človek so zníženou mobilitou mohol mať menší problém. Na konci trasy unavenému turistovi odoberú nepohodlnú prilbu a vypustia ho do oddychového areálu s posedením. Samozrejme nechýbajú predajcovia suvenírov pripravení odľahčiť tvoju peňaženku.
Praktické info
- Vstup na Caminito je možný pre deti od 8 rokov veku. Nespoliehaj sa na to, že to pre svoje fyzicky zdatné dieťa nejako na mieste vybavíš. Personál v tomto ohľade nie je benevolentný a dôkazné bremeno, že dieťa má požadovaný vek, leží na rodičovi – v prípade pochybností o veku môžu pýtať pas alebo iný doklad.
- Lístky na individálne vstupy sa kupujú výhradne online na konkrétny deň a čas vstupu. Cena je 10 €, so sprievodcom 18 €, plus 1,50 € „management fee“. Ponúkané časy vstupu sa začínajú o 08:30 a končia o 15:40.
- Lístok na kyvadlový autobus stojí 2,50 € a umožňuje neobmedzené presuny obomi smermi. Dá sa kúpiť online alebo aj na mieste, šofér však neberie platobné karty.
- Na Caminite nezoženieš žiadne občerstvenie a nie sú tam ani toalety. Tieto veci treba vybaviť najneskôr pri vstupe.
- Obuj si športovú obuv a vezmi niečo na prioblečenie. Aby ťa v kaňonoch neprekvapil vietor alebo nejaká prehánka.
Doplnkové tipy
- Len kúsok od výstupu z Caminita a pol kilometra od železničnej stanice sa nachádza exponovaná Via Ferrata El Chorro. Uvádzaná obtiažnosť je C a dá sa kompletne aj s nástupom a zostupom preliezť za 2,5 hodiny. Pre športovo založených návštevníkov perfektný program na zvyšok dňa vyhradeného pre Caminito. Háčik je v tom, že okrem štandardnej ferratovej výbavy treba mať aj vlastnú kladku. Na trase sa totiž nachádza ťažko obíditeľný zipline.
- Do rovnakej steny sa chodí liezť aj s vlastným lanom. Ide o lezeckú oblasť El Chorro / Frontales s viac ako 300 cestami.
