Národný park Calanques a miliónová metropola Marseille tvoria unikátny kontrast. Kúsok od druhého najväčšieho mesta Francúzska, ktoré je známe aj vysokou kriminalitou, možno nájsť prekrásne miesta pripomínajúce skôr odľahlý ostrov v Stredozemnom mori. Calanques poskytuje možnosti na turistiku, vodné športy aj skalné lezenie. Dajú sa tu nájsť športové oblasti, útesy, no najmä prekrásne viacdĺžkové lezecké cesty v jedinečnom prostredí.

Výhodou francúzskeho juhu je prevažne slnečné počasie bez dažďov, čo praje lezeniu najmä na jar a jeseň. My sme Calanques navštívili v októbri a podmienky na lezenie boli vynikajúce. Rovnako dobré to musí byť aj na jar a v niektorých lokalitách sa dá liezť aj v lete.

Dostupnosť zo Slovenska je výborná. Priamy let z Viedne do Marseille trvá menej ako 2 hodiny a po požičaní auta na letisku je to do Národného parku Calanques menej ako hodina. Dostupnosť sektorov na lezenie sa líši prípad od prípadu. Niektoré sú doslova pár minút od auta, na niektoré je potrebná ľahšia túra alebo kajak.

Calanques zaberá asi 20 km morského pobrežia. Prevažnú časť parku tvoria vápencové skaly a najmä strmé útesy. V západnej časti (Cap Canaille) sa nachádzajú aj pieskovce. Medzi útesmi sú malé zálivy s krásnymi plážami, ktoré sú dostupné väčšinou iba dlhou prechádzkou alebo z vody. Okrem lezenia je v parku množstvo turistických trás, ktorými je doslova prepletený. Samozrejme, sú tu aj skvelé podmienky na kúpanie a potápanie.

Počas nášho výletu sme navštívili tri lezecké lokality, pričom každá bola jedinečná. Čo sa týka sprievodcu, odporúčam web Camptocamp, kde sú veľmi dobré popisy lokalít, najmä Cap Canaille.

Calanque de Morgiou

Calanque de Morgiou je malá rybárska usadlosť v úzkom zálive. Výhodou je dostupnosť autom. Dá sa zaparkovať priamo v prístave, a dokonca zadarmo. Z parkoviska vedie turistický chodník (Rouge 6) smerom na východ. Za pár minút sa ním dostaneme na malú pláž, kde sa dá okúpať. Nad plážou strmo do kopca vedie chodník ku skalám.

Navštívili sme sektor L’Abri Cotier, kde sme sa rozliezli na pekných športových cestách. Cesty sú prevažne ľahšie (5a až 6c) a výhodou je dostupnosť – doslova pár minút od parkoviska. Lezenie ponúka pekné výhľady na záliv. Lezie sa na kompaktnom vápenci s charakteristickými dierkami, ktoré sú tvarované vodnou eróziou. Cesty sú pekné a aj dosť navštevované. Ideálna lokalita na rozlezenie sa alebo na krátku návštevu, keď nás limituje čas.

Okrem tejto lokality sme liezli aj na Crêt Saint-Michel. Je to asi 150 m vysoká stena, ktorá sa týči nad zálivom (približne 30 min pešo z parkoviska). Nachádza sa tu viacero pekných jednodĺžkových a viacdĺžkových ciest. Stena je slnečne orientovaná. My sme liezli Le Marchand de Sable (6a+). Cesta bola pekná a celkom ťažká. Posledná dĺžka je vzdušná s krásnymi výhľadmi a zaujímavými chytmi. Dĺžky boli dobre odistené aj so štandami. Určite by sa tu oplatilo preliezť viac pekných ciest.

Calanque d’En-Vau

Calanque d’En-Vau je hlboký záliv s krásnou plážou, miesto ako z rozprávky. Prístup je cez kaňon obklopený skalnými vežami – na nich sa aj lezie. Pláž je východne orientovaná, a kto chce zachytiť slnko, treba začať ráno. Sú tri spôsoby, ako sa sem dostať: buď z hlavnej cesty medzi Marseille a Cassis (cca 7 km prevažne dolu kopcom), alebo približne hodinová prechádzka po pobreží z Cassis (tú sme zvolili my), alebo na kajaku (ako jeden miestny lezec, ktorý nám neskôr ukázal nástup k vyhliadnutej viacdĺžke).

V tejto lokalite sú krásne viacdĺžkové cesty, kde sa lezie priamo nad vodou. Okrem týchto možno nájsť aj viaceré jednodĺžkové cesty na skalných vežiach v blízkosti pláže. Samotný nástup k viacdĺžkam je veľmi zaujímavý, vedie po úzkej polici vysoko nad vodnou hladinou. Trafiť na ňu je dosť náročné, ak to človek nepozná. Opýtať sa miestneho lezca je dobrý nápad.

Na pravej strane pláže treba ísť po skalnom útese približne 50 m smerom do mora. Následne strmo vpravo hore, kde je vychodený chodník až na skalnú policu, ktorá vedie ďalej smerom do mora. Na konci je zlaňák, pomocou ktorého sme sa dostali k začiatku našej cesty. Liezli sme Super Calanque (6a, 130 m). V ceste platilo: čím vyššie, tým krajšie. Celkovo ju hodnotíme veľmi dobre. Nebola vyšmýkaná a prostredie je prekrásne.

Na záver sme dali ešte cestu Saphir (5b, 120 m) – päťdĺžkové rebro, ktoré smeruje na západ od pláže a dosahuje až hornú plošinu, odkiaľ sú pekné výhľady. Cesta je veľmi populárna a aj viac oblezená. My sme ju využili ako cestu naspäť z pláže a vyliezli aj s ruksakmi na turistický chodník späť do Cassis.

Cap Canaille

Cap Canaille je dominantou Národného parku Calanques. Ide o najväčší skalný útes vo Francúzsku, pričom na vrchol vedie cesta, sú tam viaceré parkoviská a pekné výhľady. Je to dosť populárne pre turistov, takže počas lezenia nie je núdza o publikum. Z geologického hľadiska je útes skutočne unikát. Vrstvy pieskovca, vápenca krasového typu a zlepenca s obrovskými balvanmi sú horizontálne oddelené, takže vo viacdĺžkovej ceste máš o zábavu postarané. V niektorých cestách možno nájsť veľké skameneliny.

Cap Canaille bol pre nás najväčším lezeckým zážitkom výletu. Navštívili sme sektor Ouvreur de Bouse, ktorý sa nachádza najbližšie k mestečku Cassis. Dostupnosť je vynikajúca. Z parkoviska, ktoré sa nachádza na vyhliadkovej ceste Route des Crêtes, je to ku zlaňákom doslova len niekoľko metrov. K nástupom ciest sa zlaňuje, a niekedy je to zdĺhavé, najmä keď viacero lezcov čaká na uvoľnenie zlaňáku. Preto je vhodné začať skôr, aj kvôli parkovaniu. My sme zlaňovali cestou Ouvreur de Bouse. Vyšlo to na dve zlanenia so 60-metrovými dvojičkami. Prvý úsek je veľmi vzdušný, cca 40 m voľne vo vzduchu. Je to kľúčový zlaňák pre tento sektor.

Orientácia steny je juhozápadná až západná. Počas teplých dní je rozhodne príjemnejšie liezť v tieni. Lezenie je skvelé. Cesty sú dobre odistené (sú tu aj neodistené, ale tie sme nešli) a chyty sú veľmi „chytľavé“ – výrazne madlá či kapsy. Pripomína to lezenie na umelej stene. Ak sú lezci zohraní a nestretnú sa so „zápchou“, dá sa stihnúť aj viac ciest za deň.

Na Cap Canaille sme liezli tri cesty:

• Le Bittard à Roudiste (6a+, 7 dĺžok, 130 m) sa odvážim nazvať dokonalou cestou. Vyrovnaná obtiažnosť, záver vo vzdušnom previse s madlami. V skale sa strieda pieskovec s vápencovými úsekmi a dokonca aj veľkými skamenelinami.
• Ouvreur de Bouse (6a+, 5 dĺžok, 100 m) má menej atraktívne úvodné dve dĺžky, ale od tretej to bolo vynikajúce. Tretiu dĺžku sme šli variantom za 6a+, ide o mierne previsnutú líniu s dobrými chytmi. Záver opäť veľký previs s dobrými chytmi.
• Le Bonheur est dans le Grès (6b, 4 dĺžky, 100 m) má prvú dĺžku v špáre, pod štandom je veľký previs. Nasledujú dva ľahšie komíny a na záver krásna vytrvalostná dĺžka v miernom previse.

Všetko, čo sme v Calanques liezli, bolo vynikajúce. Vápencové lokality zaujali najmä prostredím a Cap Canaille  aj charakterom skaly, akú len tak hocikde človek nenájde.

Fotogaléria