Kúsok za rakúskym Innsbruckom vedie diaľnica z východu na západ nádherným údolím rieky Inn (Inntal). Na ľavej strane máš Tuxské Alpy a na pravej strane máš pohorie Karwendel. Kým sa stačíš aspoň trochu rozhliadnuť po okolí, upúta ťa na pravej strane naozaj veľkolepá vápencová stena Martinswand pod vrcholom s názvom Kleiner Wandkopf (1346 m n. m.).
Stena dosahuje výšku cez 700 metrov a začína rásť priamo z údolia. Prechádzal som okolo nej veľa krát, raz som sa tam aj zastavil poliezť nejaké jednodĺžkové cesty, no na hlbší kontakt nebol ten správny čas. V stene vedie veľa lezeckých ciest a podľa sprievodcu aj jedna z najnáročnejších ferrát vo východných Alpách – Kaiser Max Klettersteig obtiažnosti E. Minuloročné leto ten správny čas prišiel. A keď už som sa tu zastavil, tak z ponuky vyberám tú najdlhšiu lezeckú cestu v našej obtiažnosti.
Lokalita
Karwendel je vápencové pohorie ležiace v rakúskej spolkovej krajine Tirolsko. Okrajovo zasahuje aj do nemeckého Bavorska. Najvyšším vrcholom je Birkkarspitze (2749 m n. m.). Pohorie je tvorené hlavne vápencom. Prevyšuje údolie rieky Inn aj o dva kilometre a budí tak dojem obrovskej vápencovej masy.
Na južnom okraji pohoria leží Innsbruck, hlavné mesto Tirolska. Na juhu tvorí hranicu pohoria rieka Inn. Na západe pohorie Karwendel oddeľuje od pohoria Wetterstein (Wetterstein Gebirge) potok Drahnbach. Severnou hranicou pohoria je údolie rieky Isar ležiace na nemeckom území. Údolie Achental s jazerom Achensee ohraničuje masív Karwendel na východe. Pohorie Karwendel je aj rajom ferratistov.
Príprava
V online sprievodcovi má lezecká cesta Botanik Grand Prix v atraktívnosti 3 hviezdy z piatich možných, a to od piatich hodnotiteľov. Ja jej dávam 4 hviezdy. Na Bergsteigene okrem hodnotenia nájdeš aj topo cesty.
Stena je blízko diaľnice, nie je to úplne lezenie v horách. Podobne ako pri lezení v stene Geierwand o dva roky skôr, aj tu je diaľnicu počuť. Čím si vyššie tým ju počuješ menej, ale vidíš ju aj tak celý čas. V dĺžkach, v ktorých sa nevidíš zo štandu so spolulezcom, si aj riadne zakričíš. Obzvlášť pri veternejšom počasí sa hluk z diaľnice a vietor spočítavajú.
Začiatok cesty sa nachádza vo výške 650 m n. m. Cesta má dve časti. Rozdeľuje ich trávnatá polica, z ktorej sa po 13. dĺžkach dá zo steny odísť. Prvá časť cesty je z roku 2010, druhá je o rok mladšia. Stena je južne orientovaná, v lete ti môže byť aj horúco.
Príjazd
Do dedinky Zirl ležiacej kúsok za Insbruckom je z Bratislavy 6 hodín jazdy v aute a 600 kilometrov, ale že úplne po diaľnici. Mimo diaľnice ideš asi len 5 kilometrov. Aj tak to nie je destinácia na otočku.
Auto zaparkuješ vedľa hlavnej cesty na parkovisku (GPS poloha) pre cca 10 áut. Na parkovisku je tabuľa s mapou ferraty Kaiser Max. Ak by bolo plno, v okolí je viacero ďalších možností parkovania. Od parkoviska pôjdeš vyšliapanou turistickou cestičkou pod stenu, na začiatok ferraty. Pod stenou sa dáš doprava a o chvíľu si pri nástupe.
Lezenie
Cesta začína pri malom pomníku prichytenom na skale. Na skale je upevnený aj plechový štítok s názvom cesty. Začínaš presne v strede. V rámci šetrenia nožičiek v lezečkách prvú dĺžku za 3+ UIAA vybiehame v trekových topánkach. Dá sa. Druhá dĺžka je za 5 UIAA, hneď v úvode je krátky rajbas, lezečky sú už potrebné.
Troška zeleniny, troška voľných šutríkov, dlhé, aj 50 metrové dĺžky, výšku naberieš veľmi rýchlo. Nasledujú dĺžky v ľahších obtiažnostiach do 5+ UIAA vrátane. Stále pomerne priamočiaro a do kopca. Radosť liezť a hlavne bez problémov. Obtiažnosť ako píše sprievodca, dobre a bezpečne odistená cesta, dobrá orientácia v stene.
Piata dĺžka s krátky bouldrom v obtiažnosti 6- UIAA je úplne v pohode. Deviata dĺžka 6/6+ UIAA je krásne lezenie v platni, tiež bez problémov. Podľa fotiek, ktoré som pozeral, vie byť táto dĺžka zatečená. My ju preliezame suchú.
Aj vidím ako sa to dá preliezť, ale neudržím chyty. Prejavuje sa únava aj vyššia obtiažnosť, podľa mňa aspoň 8- UIAA.
Jedenásta dĺžka je lezenie v platni za 6 UIAA. Posledná 13. dĺžka prvej časti cesty je výlez v rozbitom, suťovitom teréne na trávnatú policu, kde je možnosť odísť zo steny. Až sa čudujeme, ako sme tu rýchlo. Mali sme zálohový plán, že keď to dnes nepôjde rýchlo, tak tu cestu skončíme.
Doprajeme si občerstvenie, pri ktorom obaja zhodnocujeme, že dnes to bude až na vrchol. Paráda, ideme ďalej. 14. a 15. dĺžka sú za 5+ UIAA. 16. dĺžka je krásna skala, rajbasové lezenie, končí sa bouldrom za 6+ UIAA, podľa mňa kľúč cesty. Je to veľmi dobre odistené, v najhoršom by sa miesto dalo preliezť aj technicky.
Osemnásta dĺžka je podľa sprievodcu za 6+ UIAA. Po pár metroch lezenia prídeš pod previs, kde parádne stojíš cvaknutý v exprese a pozeráš sa, ako ten previs vylezieš. Dal som asi tri pokusy preliezť previs čisto. Aj vidím ako sa to dá preliezť, ale neudržím chyty. Prejavuje sa únava aj vyššia obtiažnosť, podľa mňa aspoň 8- UIAA. Každopádne je v previse k dispozícii erárny kus lana, s pomocou ktorého sa miesto prelieza.
Posledná dĺžka je už len rozlúčka zo stenou. Cesta sa končí v borovicovom lese, na jednej borovici je pripevnená vrcholová kniha. Posledný zápis pred nami je spred 7 týždňov. Asi to až tak lezená cesta nie je. Sedemsto lezeckých metrov nie je nikdy zadarmo, tak aj v tejto ceste si svoje musíš odmakať. O to viac, keď ťa práca baví.
Cesta je dobre športovo odistená, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. Potrebuješ minimálne 19 expresiek a šlingne. Helma je nutnosť. Obtiažnosť, s jednou vyššie uvedenou výnimkou, sedí podľa sprievodcu.
Kvalita skaly bola rôznorodá, čo sa v tak dlhej ceste dá očakávať. Stretneš aj veľa lokrov. Štandovacie istenia sú vždy na dvoch bodoch, no bez reťaze. Podľa sprievodcu je potrebných 15 minút na nástup a hodina na zostup, ako celkový čas lezenia aj s nástupom a zostupom Bergsteigen uvádza 8 hodín a 15 minút. Nám sa darí cestu preliezť za 10 hodín.
Trasa z parkoviska vrátane nástupu a zostupu. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Zostup
Od konca cesty sa ťaháš do ľava. Je tam viac chodníkov, treba dávať pozor na červené a modré bodky na kameňoch a stromoch alebo slučky na konároch. Niektoré chodníky nie sú turistické, sú to cestičky kozorožcov – rakúskych kamzíkov. V nižšej pasáži hľadaj len modré bodky.
Zostupovka je pomerne dlhá, kľukatá a miestami veľmi strmo nejasne klesá. Treba si dávať pozor. Je tam veľa ostrých zrázov. Cestička nás dovedie nad aktívny kameňolom. Kameňolom je oplotený, nemal by si sa k nemu dostať. Cestičkou nad kameňolomom sa dostaneš na asflatku, z asfaltky po chvíli odbočíš doľava na turistickú cestu okolo kaplnky Geistbühel. Tu môžeš poďakovať za krásny deň.
Cestička ťa dovedie na hlavnú cestu, popri nej prídeš späť na parkovisko, k autu. Ufffff, na dnes stačilo, ale stálo to za to. Jedna z najdlhších ciest, čo som kedy liezol.
