O rakúskej lezeckej megaoblasti Höllental v pohorí Raxalpe sme už písali viackrát. Jej detailné spoznanie celej by vydalo na viac lezeckých životov. Tentoraz posúvam info o 260-metrovej horolezeckej ceste Blechmauernpogo (obtiažnosť 7+ UIAA). Nachádza sa v hlavnom údolí Höllental, pri pohľade zdola na jeho ľavej strane. Stena Blechmauer je pomerne kompaktná, čo v Höllentali nie je až také časté.

Príprava

Cesta Blechmauernpogo má 260 lezeckých metrov rozdelených do 10 dĺžok. Sedem dĺžok je v obtiažnosti 7- UIAA a viac, dve najľahšie dĺžky sú za 4 UIAA. Relatívne krátky nástup (30 minút), vyrovnaná obtiažnosť dĺžok, lezenie počas celej cesty a nevyšmýkaný materiál robí z tejto cesty dobrého adepta na tvoj lezecký deň. Stena má jasne západnú orientáciu, treba na to myslieť pri plánovaní. V lete poobede tam môže byť pekelne horúco.

Príjazd

Z Bratislavy je do mestečka Reichenau an der Rax 170 km a cesta autom trvá cca 1:45 h. Z Reichenau pokračuješ smerom do Höllentalu, proti prúdu horskej riečky Schwarza. Najvýhodnejšie parkovisko pre vstup do hlavného údolia je až za protilavínovou galériou. Presnejší popis nájdeš v článku o lezení v ceste John Wayne der Alpen v stene Klobenwand, ktorá sa nachádza na začiatku hlavného údolia.

Alternatívou je zaparkovať ešte pred protilavínovou galériou, a to buď  na parkovisku pri chate Weichtalhaus, alebo na miniparkovisku tesne pred tunelom. Býva skoro vždy zaplnené, no priamo oproti nemu sa začína žltá turistická trasa vedúca do hlavného údolia popod steny. Cestou si tak môžeš pozrieť ďalšie sektory.

Najkratší prístup pod stenu Blechmauer je po asfaltke v strede údolia. Trvá to asi 15 minút. Pod stenou strmo hore chodníkom v suťovisku. Je to najväčšia stena na ľavej strane, nepomýliš sa. Začiatok cesty je v nadmorskej výške približne 700 m.

Na Bergsteigene má cesta štyri hviezdy z piatich. Od autora lezeckých sprievodcov Thomasa Behma dostalo Blechmauernpogo 3 hviezdy zo 4. Ja by som dal ceste maximálnych päť hviezdičiek z piatich.

Lezenie

Sprievodca udáva štyri hodiny čistého lezenia. Realita je však krutá a v mojom prípade to takmer vždy trvá výrazne dlhšie. To asi preto, lebo si vychutnávam každú sekundu na lane. Alebo mám pomalého spolulezca. Sebareflexia musí byť. Cestu preliezame za päť a pol hodiny.

Prvá dĺžka je rozlezová, skôr taký zeleninový výlez do steny s bruškom za 6 na konci dĺžky. Nasledujúce tri dĺžky sú za 7- UIAA. Platňové lezenie a kratšie dĺžky, ktoré sa dajú spojiť. Na začiatku tretej dĺžky malý previs. Piata dĺžka je ľahký traverz po rampe, spoločný s vedľajšou cestou Weg der Freiheit.

ŠIesta dĺžka ide fotogenickou hranou v obtiažnosti 7- UIAA, po lištách. Striedame sa s parťákom pravidelne, užívame si lezenie. Všetky dĺžky dávame OS. Paráda. Bouldrový nástup v siedmej dĺžke trocha prekvapí, ale nakoniec nás púšťa ďalej čisto. Ôsma a deviata dĺžka ti zoberú zostávajúcu silu. Ľahšou desiatou dĺžkou vylezieš zo steny na hrebeň.

Je to cesta z roku 2012, čomu zodpovedá aj odistenie. Nemusíš brať vlastné istiace pomôcky. V ľahších úsekoch sa nájdu celkom dlhšie odlezy bez istenia, v ťažkých sú borháky aj menej ako dva metre od seba.

Štandy sú vždy na dvoch istiacich bodoch, no bez reťaze. Nájdu sa aj vzdušné štandy. Kvalita skaly je veľmi dobrá. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. K tomu dostatok slučiek, aj dlhých. Dĺžky sú kratšie, len prvá má 45 metrov. O nutnosti použitia horolezeckej prilby nediskutujem.

Zostup

Od konca cesty vedie vyšliapaný chodník smerom dolu. Pomaličky ním schádzaš lesom ponad ostatné sektory a steny. Neskôr sa napojíš sa na ferratku Wachthüttelkamm (A). Feratkou až na parkovisko. Nič si na nástupe nenechávaj, vraciaš sa inou stranou. Na zostup až k autu treba rátať s hodinou a 30 minútami.

• Topo cesty na Bergsteigene
• Aktuálny tlačený sprievodca pre celý Hollental
• Video z lezenia

Fotogaléria