Vždy bolo pre teba záhadou, ako horolezci lezúci zimu môžu celý deň liezť, istiť, postávať a existovať v stene, na ľade či v kuloári bez toho aby zamrzli.

Stále si si vravela, že ak jedného dňa prídeš na to, ako sa správne v zime obliekať, zaslúžiť si Nobelovku. Postupným vývojom si sa zdokonaľovala a dokonca si prestala so sebou pod ľady vláčiť 50 litrový batoh plný oblečenia. Celý tento proces smeroval k tomu, aby si sa mohla vydať do svojej prvej zimnej lezeckej cesty a nezmrznúť.

V priebehu jesene kupuješ konečne svoje vlastné lezecké cepíny a nedočkavo čakáš na ľadové podmienky. Tešíš sa na ľadíky, avšak počasie s tebou na začiatku zimy veľmi nespolupracuje. Zo Svišťovky vás vyhnala víchrica, ľadu v Ostrve chýbala prvá dĺžka, ľady v Bielovodskej boli najprv slabé, potom obité, potom zasnežené a tie masy…

Napriek všetkému sa ti podarilo párkrát ťuknúť do ľadu. Tréning teda absolvovaný. Po pár týždňoch horolezec nadšene hlási, že videl fotky od Marvu. V Birkenmajrovej ceste (WI3) vo Velickej doline sa údajne nachádza prúžok ľadu. Vraj to pôjde.

Poznáš jeho nadšenia a berieš ho s rezervou. Hneď na to si predstavuješ nezvestný ľad v Ostrve a v Patrii, ktoré ste prednedávnom márne hľadali. Ale samozrejme, tvoj záujem je väčší ako skepticizmus a súhlasíš.

Dohadujete sa aj s parťákom, ktorý je rovnako nadšený z testovania novej lezeckej výstroje. Balíš overené oblečenie, dokonca i čelovku a ako samozrejmosť obľúbenú obriu páperku, v ktorej môžeš aj zabivakovať.

Z Tatranskej Polianky vás čaká nástup pešo. V lezeckých topánkach. Už ani nevieš aké to je v zime chodiť. Uprednostňuješ prístupy na lyžiach a aj omnoho radšej lezieš ľady v lyžiarkach. Dnes však nie je iná možnosť.

Výstup je pomerne plynulý, dávaš si na topánky turistické protišmykové návleky, tak sa ti ide celkom dobre a dokonca sa ani nesťažuješ, že ťa otláča achilovka.

Prichádzate do doliny a ty sa len ticho obzeráš. Orolín a Sopeľ vľavo, Nevestin závoj vpravo. Všetko v dobrých podmienkach, ľady sú, Orolín dosť presnežený. A tam niekde.. vzadu.. vpravo.. úzky pásik ľadu. Áno, presne tam idete. Birkenmajer.

Neodpustíš si pár ironických poznámok, ale v prevahe sú dvaja optimistickí nadšenci. S tým sama nemôžeš bojovať. A ani nechceš.

Trochu vystúpite z doliny do kopca a hneď obúvate mačky. Je pomerne tvrdo. Urobíš pár krokov a ani si nestihneš uvedomiť čo sa deje a cítiš náraz. Priamo do hrude. Letiaci kameň. Dopadol hneď vedľa teba, tak si ho môžeš poobzerať. Otrasieš sa. Je čas na prilby.

Prídete pod ľad. Teda pod prúžok ľadu. Nastrojíte sa a prvú dĺžku istíš. Ľad je tenký, znie duto, tečie pod ním voda. Snažíš sa zahnať desivé predstavy. Cez ľad sa hrnú drobné kúsky snehu a ľadu. Ihličky, ktoré hneď horolezcovi padajú za krk. Sleduješ každý horolezcov krok až kým nezmizne z dohľadu.

Dĺžka je dlhá. Parťáka púšťaš pred seba, chceš vidieť ako bude liezť, nechceš aby videl, ako lezieš ty a aspoň sa nebudeš báť, že mu niečo pristane na hlave. Hneď ako nalezie, roztriešti menšiu časť ľadu. Pozoruješ to a už vieš, že sa nevyhneš lezeniu po skale.

Tak aj je. Dutý ľad, potom skala, ktorú obmýva voda. Vykrúcaš sa. Hľadáš vhodnú polohu. Mrmleš sama pre seba, že ťa hneď takto drytoolovať nútia. Je to síce prehnané, ale môžeš si to hovoriť.

Prechádzaš prvý výšvih. Potom nasleduje položená časť a ľahší a dlhší druhý výšvih. Ten končí položenou snehovou časťou, kde je tvrdo a pohoda. Prichádzaš na štand, ktorý je vpravo od ľadu a ľad sa rozvetvuje. Časť ide priamo hore, časť obchádza veľký kameň vľavo.

Krásne zátišie s Gerlachom, obdivuješ viditeľnosť i okolie. Fotíš horolezca, ktorý si vyberá variant vľavo. Potom fotíš parťáka. Dávaš mu náskok, nemáš záujem o padajúce ľady na hlavu. Za vami nie je nik, preto si dávaš načas.

Najprv musíš natraverzovať zo štandu do ľadu a potom zrušiť vklínenec vľavo. Ľad je úzky a ty by si chcela radšej viac priestoru. Keď vychádzaš nas ľad, vyzerá, že ti bude dopriate. Nasleduje snehový úsek, za ním menší ľadový výšvih a na pozadí toho celého je obrovský ľad. Obdivuješ a ponáhľaš sa do druhého štandu, ktorý je vpravo od ľadu.

Z ľadu nevieš spustiť oči. Začína ti byť trochu chladno, tak sa rozhoduješ vybrať si obriu páperku a na chvíľu sa zatepliť. Ako, ani by si ju nepotrebovala, ale keď si ju už doniesla.. Kým ju vyberáš, horolezec nadšene lezie. Keď vylezie kľúčovú časť, pozrie sa na vás dole a vidíš na ňom čistú radosť.

Ľad je krásny, trochu presnežený. Keď vám zakričí, že už len pár metrov k štandu, zobliekaš páperku, pcháš ju do batohu a predbiehaš parťáka. Ideš liezť.

Ľad je naozaj pekný, tvrdý tak akurát. Cepíny držia, ľad nie je okopaný. Užívaš si to. Dolezieš ľad a si vďačná za položený dolez k tretiemu štandu. Po parťákovom dolezení plynulo vychádzate do žľabu a dávate pauzu na čaj a tyčinku. Čaká vás ešte výstup žľabom.

Teplota je na február nadštandardne vysoká, takže testovanie tvojho zimného oblečenia neprebehlo podľa očakávania. To ti ani tak nevadí, aspoň si nevymrzla, ale čo je horšie, sneh nie je úplne nosný a parádne sa prepadáva. Teda prepadáva sa len prvému, tebe ako druhej alebo tretej sa ide pomerne fajn. Postupne to však vybojujete až hore.

Tesne pred výstupom na Granátovú lávku vás čaká ešte snehové zúženie a dolez po trávičkách. Takže keď si to zhrnieš, mala si lezenie po skale, po ľade, po snehu a po trávičkách. Misia zimná lezecká cesta je splnená. A hore? Famózna a nádherne vysnežená Granátová lávka, ktorá ťa povzbudí do ďalších krokov.

Dokonca sa ani veľmi neprepadávaš. Teda, prvý sa neprepadáva, tí ostatní áno. Užívaš si túto časť zostupu. Z lávky si očarená, predbiehaš chlapov a neobvykle sa držíš v čele.

V poslednej časti zostupu je sneh firnový, len plačeš za lyžami a nezostáva vám nič iné len zbehnúť to až na turistický chodník. Na Sliezskom dome prebaľujete veci a pripravujete sa na zostup do civilizácie, ktorý nie je až taký hrozný, ale únava na teba celkom dolieha…

Horolezec: Velická stena, Birkenmajer (WI3). Pekný ľadovo – snehový výstup na začiatku Velickej doliny. Obtiažnosť a možnosti vŕtania skrutiek závisia od momentálneho vyľadnenia. V prípade menšieho množstva ľadu je možné sem-tam niečo založiť aj v skale. Samotný ľad má tri dĺžky a štandy sú odistené nitmi so zlaňovacími krúžkami. Zostup je možný zlanením 3x60 m alebo vystúpiť žľabom na Granátovú lávku a po nej zísť dole.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria