Príprava na Štefánika vrcholí. V makovici sa mi to z toho behania do práce a z práce začína troška motať. Scott Douglas odporúča ako spríjemnenie treningu a motiváciu do dalšieho – kúpte si nové tenisky, tričko, bla bla bla… Šesť párov nových tenisiek rôznych značiek na rôzne povrchy nedokázalo plne potlačiť ten zvláštny pocit vzduchoprázdna.

Ďalšia rada nad zlato – zmeňte trasu. Super, to zabralo. S verným pomocníkom Hikeplannerom kreslím trasu po rodnej vieske. Vyšiel z toho polmaratón s podtitulom Dnes mam rande zo spolubežcom, nejdem do mesta len tak (bežím). Nepôjde o čísla, tepy, časomiery, rekordy a umiestnenia. V pláne je čistá radosť a bezstarostné prebehnutie sa s kamarátmi mestom ako za mladi. Posielam mail:

Verní kamaráti sa bez váhania pridávajú. Určite ich zlákalo nacvičenie fartleku. Fartlek je v preklade zo švédskeho jazyka “hra s rýchlosťou”. Nie je presne štruktúrovaný, intenzitu a rýchlosť je možné zmeniť kedykoľvek počas tréningovej jednotky. Fartlek obsahuje rôzne druhy aeróbnych foriem, od chôdze, cez beh sprevádzaný akýmikoľvek druhmi pohybu až po šprint. Fartlek sa najčastejšie praktizuje v členitom teréne. K zmene rytmu dochádza na základe okamžitých rozhodnutí, vopred neplánovaných. Toľko definícia a teória. Nasleduje prax.

Koliesko. Štart vo štvorici, Braník, Brestík, Maťo a ja. Ako píše neznámy autor na stene vedľa pajzlu – psycho boys. Prichádzame tesne po narodeninovej oslave štvrťstoročia podniku. Cez Srdiečko sa plynule presúvame k Zúfalke. (Braník: Kým som nebehal, ani som netušil že dáka Zúfalka existuje). Neexistuje, bývalí štamgasti sediaci smutne na schodoch budovy železničnej stanice nám zvestujú neveselú správu o konci, stali sa z nich bezdomovci.

Prvé okamžité, vopred neplánované rozhodnutie nás presunie do lokálu Loko hneď vedľa. Al Pacino, zavesený vľavo od baru, vysvetľuje ako to vyriešil s vierou v Boha. Čistý pragmatik. Po malom osviežení a uctení si pamiatky Zúfalky nás čaká beh smer Patkoš. Cestou sme natrafili na mŕtvu kontrolu Furmanskú krčmu, vysunutá pobočka Patkoša, posledný mohykán medzi pajzlami. Vnútri aj vonku na dvore sediaci štamgasti spĺňajú najvyššie kritéria pojmu štamgast. Opustené existencie s deformovaným úsmevom na tvári a pohárikom prirasteným k hornej končatine. Cestovanie v čase. Väčšina len tíško sedí, dvaja družne debatujú. Naslovovzatí mikro a makroekonómovia, odborníci na futbal a hokej na najvyššej seniorskej reprezentačnej úrovni.

U Patkoša nás už nič neprekvapí, doplníme stratu tekutín a bežíme v ústrety divokej prírode. Mestský park Filiálka príjemne prekvapuje. Vlčie maky, všade veľa zelene, na mnohých miestach už ani koľaje nevidno. Príroda je mocná. Pekný singláč až po Šancovú, veľká radosť z behania. Na Šancovej, U poštárov, nás povzbudzuje žena čo sa do mužského tela zrodila, úprimne nám fandí. Veľmi rada by sa pripojila, ale tie štekle, šatôčky, nákup… a navyše už je predsa jemná dáma a pokazila by si účes. Fotka, pivko, na výčape slogan o bežcoch zbabelcoch a alkohole.

Zbabelci veru nie sme. S čerstvou posilou Čížom bežíme ďalej. Preženieme sa cez Zoru, Koníka a desiaty kilometer oslavujeme v Ponorke. V silnejúcej búrke prebehnutie cez proruskú demonštráciu na Hviezdoslavovom námestí do Depresa. Silný dážď, tri slučky nad dverami a názov podniku ani náhodou neotrasú silnými základmi  nášho optimizmu.

Od dievčat za barom nesieme pozdravy Ďurovi za bar do Koop Salónu. Tam nás prekvapí ujo bylinkár. Vo veľkej igelitke má kvetináče s rôznymi bylinkami. Hráme hru uhádni čo je toto. Istota sa nachádza v priehľadnom kvetináči vedľa igelitky. Chmeľ v tekutom stave, uhádli všetci. Na stole nás ešte čaká kniha od pána Gajdara. Príbehy odvážnych a statočných, akoby o nás písal. Odovzdáme pozdrav z Depresa a hurá do Drevenej dediny.

Drevenú dedinu najlepšie vystihuje definícia Mldého hejtera z reportu Fičíme na pajzloch: Viecha drevená dedina je ako morské prasiatko, ani drevená ani dedina. Dedinčania, úplní Ťapákovci. Božena Slančíkova sem musela chodiť na inšpiračné poldeco. Jeden z nich, p. Obdržálek, 23-násobný účastník Trnavskej stovky, zlatý človiečik, človek milión. Rozpráva nám príbehy z hôr, jeden príbeh plynule prechádza v ďalší. O Tatrách, Alpách, prírode, lezení, turistike, o svojich naplnených snoch.

Tiež píšeme jeden z príbehov, ktoré raz budeme po večeroch rozprávať ďalej, možno práve tu. Nevieme ho zastaviť. Pomáha poldeci. Funus volá. Beh do vrchu a ani nie o desať minút sedíme v slnkom zaliatej záhrade Funusu. Zlatá hodinka. Lahodný mok z čierneho ríbezľa. Iný svet. Dážď a trudnomyseľnosť z dediny sú v okamihu preč. Čížo podľahol čaru miesta, ostáva pri ríbezľovom. Ribezliak má presne to množstvo sacharidov, ktoré nám treba na predposlednú etapu.

Beh do kopca opršaným lesom osviežuje, bufet na Kamzíku stíhame tesne pred záverečnou. Zoznamujeme sa s kapelou Klady Kľudu, spoločná foto a zbeh dole k Figaru. Cestou dole na základe druhého okamžitého, vopred neplánovaného rozhodnutia, odbáčame k Cengáčovej chalupe. U Cengáča nás čaká pohostinná domácnosť, ovčí syr, plný pohárik rosé a usmiata Hanka. Hosť do domu, Boh do domu. Boh uchovaj Vaše zvyky.

A to je koniec, alebo začiatok? Uvidíme, či sa stane rande so spolubežcom každoročnou tradíciou. Posledné dve zástavky nespĺňajú štandard pajzlov, do trasy sme ich zapracovali na základe veľmi pozitívneho – dalo by sa povedať srdcového – vzťahu k daným miestam a ľudom.

Záverečná ďakovačka:

• Vďaka našim krajším polovičkám a nič netušiacim deťúrencom za pochopenie
• Vďaka Cengáčovi za možnosť dôstojne ukončiť tréningovú aktivitu v chalúpke na Ahoji
• Vďaka všetkým zúčastneným, že v sebe doposiaľ nezahlušili malého chuligána a huncúta a v očkách  im naďalej žiari iskra šibalstva.

Pre milovníkov čísiel, faktov a profilov:

• Z pohľadu hiking.sk: 20,7km /↑ 465m / ↓ 451m, v čase 15:44 – 21:00
• Z pohľadu pečene: 15 kŕmidiel – 1,5 l rosé, 1 l ríbezlák, 9x borovička, 4x horec, 31x malé pivo
• Vyskytli sa aj pokusy o doping v podobe jedného veľkého nealkoholického piva, jednej malej kofoly a 4 veľkých čajov.

Ako to všetko videl a spísal Maťo

Keď sa pred par mesiacmi zrodil v hlave môjho kamaráta Seka plán behu po pajzloch Bratislavy, vedel som, že z toho bude epická akcia, ktorú nesmiem vynechať…
Trvalo kus času kým nápad v hlave dozrel, no Seko – slávny a skúsený touroperator a plánovač netradičných počinov – opäť raz nesklamal a vytiahol na nás perfektne naplánovanú trasu nultého ročníka BPB – Beh Pajzlami Bratislavy.

Srdiečko, Koliesko, Zora, Zúfalka, Patkoš a ďalšie legendárne pajzle a podniky, ktorých lavice drali naši otcovia a snáď i starí otcovia ešte keď s nami oštiavali ploty, predznamenávali cestu naspať časopriestorom, s možnosťou nasať nielen svojrázne genius loci, ale aj nejaký ten trúnok na osvieženie, aby nám kilometre po meste aj nemeste ubiehali v radostne povznesenej nálade.

Z detstva mi zostala v hlave spomienka na to ako sme s brachom a bratrancom ako domorodci obývajúci chatovú zónu v Západných Tatrách vždy vysliedili a preznačili cestu za pokladom, ktorú táboroví vedúci vyznačili malým pionierom. Zábava to bola vždy znamenitá. Z čias ranného detstva mi ale zostal aj pocit krivdy, lebo regulárneho hľadania pokladu som sa na žiadnom tábore nezúčastnil, keďže som do táborov nechodil. Spolu s BPB prišla chvíľa tuto krivdu napraviť, lebo Beh pajzlami Bratislavy sa inak ako cesta za pokladom ani nedá nazvať. Čo zastávka, to poklad, čo etapa, to zážitok. Uvádzame pár z nich a každému vrelo odporúčame spoznávať svoje mesto z perspektívy bežca. Zážitky sú intenzívnejšie, vône voňavejšie, puch autentickejší a o blízke stretnutia tretieho či štvrtého druhu nikdy nebýva núdza.

Ako cítil Bresťo

Toľko energie na jednom mieste ako v každom pajzlíku bratislavskom sa bude len ťažko hľadať. Joj duša punkerská sa zobudila vo mne. Krčmy, o ktorých sme na punkových koncertoch počúvali legendy a neskôr sme boli aj my ich súčasťou. Všetky zmysly po vstupe do týchto priestorov, kde už bolo veľa osudov naplnených, nasávajú atmosféru miesta. Rád sem niekedy svoje deti vezmem.

Možno ťa zaujme

• Štyri kruté poučenia z ultratrailu Kamzík – Baba – Kamzík
• Ultra trail Ponitrianska stovka 2015 očami bežca
• Memoriál Jozefa Psotku 2015

Fotogaléria