Od Tatier k Dunaju sólo alebo 345 km za 67 hodín

Dedinka Selice. Máme za sebou približne 260 km. Na začiatku dediny nás víta Lukáš, alias Luis Suarez, stredný útočník mladšieho dorastu TJ Progres Selice. Rómski kamoši sa k nemu v strede dediny pridávajú.

L: Ujo, kam bežíte?

B: Do Bratislavy.

L: Ujo, a nie ste unavený?

B: Som.

L: Ujo, a prečo teda bežíte?

Chvíľa ticha, obidve strany premýšľajú nad stratégiou ďalšej konverzácie.

L: Ujo, a čo dostanete keď tam dobehnete?

B: Nič!

Ticho. Zmena témy.

L: Ujo, a poznáš Messiho? Kto je lepší, Messi alebo Ronaldo? Mne sa páči Messi, ten je lepší.

Messi je možno lepší, ale najlepší je Bresťo.

L: Ujo, dajte mi foťák, teraz natočím ja vás ako spolu bežíte.

Na to, že je futbalista, mu to vcelku páli, ale mňa už tak ľahko neprekabáti, foťák z ruky nedám. Selice končia a tu končí aj ich svet. Ostávame sami. Vo vzduchu nad nami otázka „A prečo teda?“.

Od Tatier k Dunaju je 345 km dlhý štafetový beh družstiev, 6 alebo 9 až 12-členné tímy vyštartujú z Jasnej v Nízkych Tatrách v sobotu dopoludnia, bežia non-stop dňom aj nocou a v nedeľu poobede dobehnú do cieľa pretekov na nábreží Dunaja v Bratislave. V propozíciách je aj neoficiálna kategória SÓLO pre jednotlivcov. Veľká výzva pre Bresťa. Zabehol niekoľko stoviek a podmanili si ho behy s prívlastkom ultra. Budem ho počas jeho behu sprevádzať behom a na bicykli, podporovať ho, načúvať mu, pýtať sa ho a zapisovať.

A prečo teda? Odpovede sú priamo tam, na ceste.

Jasná – Liptovské Kľačany

Po Liptovské Kľačany nás sprevádza filmár Rasťo sediac v kufri auta. Zbiera zábery na film o celej akcii (výsledok pozri nižšie). V dedine kŕmidlo. Prvé prekvapenie pre Bresťa. Priatelia Anka a Jožko burcujú pol dediny, čaká nás transparent, spev, slaninka, pálenka. Bresťo vyškerený od ucha k uchu.

Časť uvítacieho výboru nás odprevadí až nad Partizánsku Ľupču. Do ústia Ľupčianskej doliny prichádzame v dobrom tempe za šera. Za chrbtom najkrajšia časť trasy. Na obzore v žiare zapadajúceho slnka tróni Veľký Choč – ako vztýčený prst na výstrahu. Ešte ste len na začiatku, šetrite sily, do cieľa je ďaleko.

Liptovská Lúžna

Cez kúpele Železnô sa prehupneme do Liptovskej Lúžnej. Asi najdlhšia vieska na trase sa kľukatí dolinou ako had.

B: Máme za sebou maratónik, do Liptovských Revúc ešte 12 km, tam nás čaká hovädzí vývar.

Etapu voláme – konečne vývar.

Liptovské Revúce

Prekvapenie č. 2. Kamarát Igor (umelecké meno Netopier). Napriek pokročilej dobe nás stiahne z hustého dažďa k sebe domov, privíta nás s otvorenou náručou, polievku ohreje, podá lyžičku, uviaže podbradníky, očami pohladí. Cítime sa ako doma. Ťažko sa do dažďa odchádza. Mením bike za tenisky. Bresťo, všetkými masťami mazaný, nohy mastí.

B: Aha, konopný krém, keď to nefajčím aspoň na nohy si to dám.

Za dedinou kóta 283 km do cieľa, „ešte dvoch Štefánikov a sme doma“, rečie Bresťo. Aj takto sa dá merať vzdialenosť.

Bukovec

Cez Veľký Šturec na Bukovec. O pol tretej ráno odpočívame na lavičke pred domom kamarátky Lenky. Milá Lenka, môžeš ľutovať, že tu nie si. Zaspievali by sme ti, do uška, potichúčky na dobrý spánok. Možno nabudúce.

Baláže

3 hodiny ráno. Budíme Róberta spokojne si odfukujúceho na prednom sedadle. Sme smädní, máme chuť na pivo.

B: Naposledy som mal takú chuť na pivo na Trnavskej stovke v cieli. Krásne to podujatie, bežíš vychytávkami Malých Karpát, Taricové skaly, Roštún, Klokoč… Dobehneš prvý do cieľa, máš chuť na pivo a tam vieš čo ťa čaká? Nič! Nič a dvaja hádajúci sa dôchodcovia. Pomohol kolega. Hodil ma na stanicu do Piešťan. Staničná krčma, tu sme končili, čo končili, začínali bajkové výlety po Považskom Inovci. Odsúvam regeneráciu o týždeň, čapovali pivo. Vo vlaku nieto miesta, voľné miesto len v reštauráku. Na hlavnej stanici v Prešporku z posledných síl volám taxík, keď ma doma zbadali, všetci mi uverili, že som to odbehol a môžem ísť hneď spať.

Krčma v noci zatvorená, namiesto piva nás čaká čľapotanie sa v daždi až do Banskej Bystrice. Nadránom nás sprevádzajú nechápavé pohľady ľudí čakajúcich pod dáždnikmi na prvý ranný autobus.

Banská Bystrica

Nesmelé ranné slnečné lúče na námestí so šikmou vežou. Prestáva na nás močiť. Romantické raňajky medzi benzínkou a Donaldom. Mením čvachtajúce tenisky za bike. Do auta naťahujeme šnúry na mokré veci. Proces prania vynechávame, veci rovno sušíme, asi tam bude o chvíľu riadny smrad, hotel Run sa mení na chliev. Príhovor majstra k tovarišovi.

B: Je 6 hodín ráno, sme v Banskej Bystrici, prešli sme 100 km za 12 hodín a 6 minút. Môj pretekársky plán bol do 12 hodín, ale si mi to celé pokazil, lebo ťa furt čakám, na tom bicykli sa šuchceš, stále niečo fotíš. Tak prosím ťa sa uvedom, začni voľačo robiť so sebou lebo ti začnem robiť scény…

Mám radosť, pokiaľ chlapčisko žartuje, je pri vedomí, je vo forme.

Sielnica

110 km, udržiavame konštantné tempo 10 – 11 km/h, ešte sa zbaviť zlozvykov ako jedenie, pitie, vylučovanie, sedenie na kempovacej stoličke a budeš šampión. Jedného zlozvyku si sa zbavil, nemusíš spať. Zatiaľ.

Zvolen Stráže

Jasný deň zaplavil diaľnice svišťaním, Anča kráča, auto fičí, Bresťo beží. Autá neohrozene fičia po R1 a R1 sa s pribúdajúcim časom mení na dravú rieku, Hron v stave vysokej vody. Ešte v Kozárovciach, kde už je relatívny pokoj, nám v hlave znie novodobá pieseň Hrona. Ani vedľajšie cesty 2440/6, 2483 a 65 nezaostávajú. Zopár šoférov hrá hru – čo najbližšie ofúkni svojho bežca, zľava, sprava, spredu, zozadu.

Dolná Trnávka

Prekvapenie č. 3. Zuzkina sesternica Katka oblečená v kroji sa stará o občerstvenie a dobrú náladu. Z rozhlasu znie pieseň Jožka Ráža Od Tatier k Dunaju. Z okna svojho kráľovstva nám máva milá pani starostka. Čaká nás domáca králičia klobáska, cibuľka, domáca pálenka a pivko. Bresťo frfle, že muzika nie je naživo (Jožko s kapelou na motorke) ale reprodukovaná. Stále chlapčisko žartuje, je pri vedomí, je vo forme. Moje posledné eso proti trudnomyseľnosti.

Hliník nad Hronom

Výmena SMS so šéfom preteku Milošom Z.

M: Seko, prosím ťa, povedz Bresťovi, že nech už vystúpi z toho vozíka čo za sebou na bicykli ťaháš a trochu aj beží, stále je prvý s veľkým náskokom.

S: Teraz sladko spinká po dobrom obede, ľúto mi je budiť ho, keď otvorí okále, tak ho pekne poprosím aby obul tenisky a kúsok pobehol.

M: Dieťatko zaspalo v kočíku?

Žarnovica

Skoro polovica trasy za nami.

B: Troška ma začínajú bolieť nohy, asi začína dáka kríza.

Voznica

B: Radosť na kosť, keď sa človek rozbieha tak je to ohromná radosť až na kosť, lebo ma z toho bolia všetky kosti na nohách, ale potom to zas prejde, svaly si len tak plápolajú, veľmi sa im chce do toho kopca bežať.

Brehy

Nový zlozvyk na scéne. Ideme spať. Útočiskom sa nám stáva vieska Brehy, športový areál futbalového družstva OŠK Brehy. Sprcha v šatni futbalistov, konečne vývar, hovädzí a šup do chlieva, na lôžko hotela Run. Z Brehov posielam odkaz futbalistom. Šatni aj sprche by prospelo, keby ste raz za čas vymenili kopanie do lopty za metlu a vedro s vodou. Ľahšie potom znesiete kultúrny šok pri sťahovaní sa na štadión Nou camp
i San Siro.

Výmena šoféra. Jemná bytosť Miška nahradí drsniaka Róberta. Róbert, budeš nám chýbať. Rozlúčkový rozhovor:

R: Bežal si skoro 26 hodín v kuse, koľko budeš spať teraz, na koľko to odhaduješ?

B: Tak asi štyri dni, závisí to od toho koľko popijeme v bare na futbalovom štadióne, bol som s futbalistami v sprche a pozvali nás na drink večer, takže uvidíme, ale myslím si, že skôr ako v pondelok odtiaľto nepôjdeme.

R: Aj to autom asi, čo?

B: Presne tak!

Drink s futbalovou jedenástkou OŠK Brehy sa nakoniec nekonal. Tréner im zakázal po tréningoch slopať s cudzími ľuďmi.

Nemčiňany

Ranní ptáče dál doskáče. Sadám na bike a dobieham Bresťa až v Nemčiňanoch. Privstal si, loptoš jeden. Vraj 6 hodín sladkého spánku mu v hoteli Run stačilo.

Kmeťovo – Černík

Po únavných 30 km horúceho asfaltu typu naľavo kukurica, napravo slnečnica, nádherný úsek s vinicami. Škoda, že vinice postupne ustupujú kukurici a slnečnici. Cez vinice nás sprevádza na bicykli Bresťov kolega Tomáš. Rozhovorom v trojici cesta veselo ubieha a ani nevieme ako a sme v Komjaticiach.

Komjatice

Prichádza posila za volant, Dominik. Teta sediaca na vrátnici PPD Komjatice sa nám sťažuje na nekontrolované vylučovanie štafetárov počas predchádzajúceho ročníka OTKD. Veľké množstvo fekálií ostalo popri plote na dvore poľnohospodárskeho družstva. Vraj, všetky polia vo vlastníctve PPD Komjatice boli z toho pohnojené a ešte aj ostalo. A ostal ešte smrad, smrdí to tam ako na družstve. Miloš, dve TOI TOI búdky budú zrejme málo na také exponované miesto. Mením bike za tenisky.

Jatov

Do cieľa je to už len dvojciferné číslo, 247 km po asfalte máme za sebou.

B: Dušu mám z asfaltu, chemický vzorec asfaltu mám vytetovaný na čele, rôzne druhy asfaltu existujú. Asfalt, kde je veľa smoly, nepríjemný, lepí sa a čvachce to. Asfalt s bielymi kamienkami, s riečnymi okruhliakmi, asfalt po ktorom práve bežíme, recyklovaný asfalt. Najlepšie, keď sa jedna noha zaborí a druhá je na pevno, to mi pripomína les, ktorý mám tak rád.

Teta na dvore rodinného domu s úžasom sledujúca dvoch zúfalcov bežiacich po rozpálenom asfalte počas najväčšieho tepla.

B: Môžem Vás poprosiť o lavór s vodou?

T: Jasné, a kde idete preboha?

B: Do Bratislavy.

T: Kde?!

B: Do Bratislavy.

T: Celý deň utekáte?

B: Hej, už to je len zhruba 100 km, 250 km mám už za sebou.

T: A to prečo? Olympijská medaila to aj tak už nebude, už jednu máme.

Trnovec nad Váhom

Najväčší bodrel popri ceste na celom úseku OTKD, igelitka vydržala prázdna 10 minút. Fľaše všetkých druhov, dokonca aj plné, šijací stroj, starý televízor, stavebný materiál…Vyzerám ako smetiar bežiaci do práce. Starostovi obce Júliusovi posielam oznam na prečítanie z obecného rozhlasu „Vážení občania, upracte si tam, ste horší ako prasce, je to nechutné!“

Šaľa

Renesančný kaštieľ. Z reproduktorov znie Michal Tučný a jeho song Už přijíždí poslední kovboj. Ako pozerám na bežiaceho kamaráta, tak to majster DJ nemohol lepšie načasovať. Na pešej zóne monológ o nás bez nás, vraj: „to sú tí, o ktorých som ti rozprával, raz za mesiac si zabehajú a potom idú na maratón…“ Za pešou zónou nás pohltí tma a známe svišťanie.

Horné Saliby

Všade na nás brešú psiská. Na celej trase spievajú spoza plotov tú svoju večnú pieseň o slobode. Rozmýšľame, či je v tom závisť, či len snaha odtrhnúť sa z reťaze, preskočiť plot a užiť si to s nami. Užiť si po našom boku slobodu a dobrodružstvo. Vrátiť sa k svojej podstate. Užiť si vietor v ňufákoch a radosť z pohybu.

S: A aká je tvoja radosť z pohybu 75 km pred cieľom?

B: Mám radosť, že som tu s tebou, sprevádzaš ma od samého začiatku, a keby si tu nebol, tak tu nie som ani ja. Teším sa, že to môžeme zdieľať spolu. V každej chvíli vieš, čo mi máš podať, vieš, čo potrebujem a mám taký pocit, že sa narobíš pri tom všetkom viac ako ja.

Slza v oku. Koniec žartom, chlapčisko je evidentne už unavené a s únavou prichádza precitlivenosť.

Čierna voda

Už z ďaleka počujeme ozvenu basov. Nočným chladným vzduchom sa nesie tuc, tuc, tuc, tuc. Ako sa blížime k zdroju zvuku, rozoznávame aj jednotlivé piesne. Staré dobré odrhovačky typu Jede jede mašinka, Dnes večer Vám zábavu hráme, Načo pôjdem domov, Júlia Júlia , či Elena, ty si život môj. Sú dve hodiny v noci a v dedine na námestí bašável v plnom prúde.

Rómske dievčence si so záujmom obzerajú naše vybehané telá. Oženiť sa v tejto vieske by zrejme nebol žiaden problém. Radšej rýchlo unikáme do tmavej noci. O chvíľu okolo prefrčí motorka smerom k neďalekému jazeru. Za motorkou ako závoj vejú dlhé blonďavé vlasy. O 3 minúty návrat spať. Huncút jeden, nalákal dievku na zbierku motýľov a motýle zrejme zabudol doma.

Čierna voda – Potôňske lúky

Škrípajúce bágre hĺbia jazerné dno, bežiac vnímame surreálne obrazy uprostred noci načisto stratení medzi štrkoviskami. S únavou prichádza nie len precitlivenosť, ale zdá sa, že aj oplašenosť. Po informácii, že na ostávajúcich 55 km máme takmer 9 hodín a jednotka na bedni je Bresťova, sa splašíme ako mladé nevycválané žrebce. Klapky na oči. Fičíš hlava nehlava, tma netma, cesta necesta. Strata ostražitosti a chýbajúce značenie tesne pred mostíkom cez Malý Dunaj nás posielajú na nočnú exkurziu na neďaleké štrkoviská.

Sme totálni motáci, čiernovodská motanica v priamom prenose. Ešte chvíľku oplašenosti a boli by sme naspäť na začiatku etapy v Čiernej vode. Krásne koliesko na nedeľné prebehnutie sa. Nabeháme navyše 10 km, strácame tak hodinu a pol. Ako Miloš povedal, to tiež patrí k pretekaniu. Aspoň bude na čo spomínať, tie nonstop pracujúce bágre stáli za to. Som pri zrode pretekára. Napriek stratám bojuje ako lev. Najbližších 30 km beží bez prestávky, dobieha nedobehnuteľné. Mením tenisky za bike. Na biku sa lepšie drieme.

Šamorín

Rozložené kreslá pri futbalovom ihrisku, občerstvenie. Stres opadá, únava sa hlási o slovo. Kašlať na bedňu, na jedničku, na všetko. Hlavne prísť v zdraví, dáko to už celé ukončiť.

Hamuliakovo – Bratislava

Necelých 20 km do cieľa. Na hrádzi sa objavuje kolega Dano. Zasväcuje nás do tajov triatlonu, kryoterapie a regenerácie. Tá kryoterapia by sa zajtra mohla hodiť, ďakujeme. Začína fúkať a pršať. Osobne mám toho už dosť. Aj Bresťove hodinky kolabujú, vypisujú memory full. A Bresťo? Vyzerá v pohode, nič síce nehovorí, ale beží, sem tam kráča. Na hrádzi tesne pred cieľovou rovinkou čítame z asfaltu odkazy od Bresťových najbližších ako na pretekoch Tour de France:

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou
Zhmotnil si svoj sen, realita býva krajšia ako snívanie
Ľúbime ŤA, Katka, Terezka, Borisko a Bartík
Ocko, si najlepší!

V cieli objatia s najbližšími. Návrat z magickej hlbočiny, zapúšťanie koreňov, nastáva rovnováha. Tak to je správne, tak to má byť. A ja? Bez jedinej kvapky mám v hlave tichý flám. Užil som si to dosýta všetkými zmyslami, ďakujem. Ale čo ďalej s nespokojnou dušou, ktorú asfalt a civilizácia nechali nenasýtenú? Otváram zásuvku a vyberám z prvého radu niečo z anjelských sfér. Ale to bude už iný príbeh.

Ďakujem za podporu firmám:

BERRY EN – prírodné gély plné antioxidantov, vitamínov a minerálov držali naše telesné schránky počas celého výletu vždy vo forme pripravené podávať plnohodnotný výkon, navyše tá chuť oproti sladkým gélom, sa ani na tretí deň nezunovala. Zároveň nám spríjemnili povýletovú regeneráciu a urýchlili návrat k realizovaniu ďalších snov.
Chlapci z KONEČNE VÝVAR nám pripravili svojimi polievkami dokonalý zážitok. Polievku, pri ktorej sa na ďalšiu dávku tešíte už v okamihu, keď práve dojedáte tú, čo máte na tanieri. Ako hovorievala babička, polievka je grunt.
O stále naplnenú sladkú komôrku sa postarali chalani z AGAVE #9. Sladučké gély s agáve sirupom, najväčší pôžitok nám prinášala čokoládová verzia.

Všetkým Vám patrí veľké ĎAKUJEM. Bez Vás by sme ešte teraz chlípali mútnu vodu z mlák na ceste a spásali trávu na brehoch Hrona niekde v okolí Hronského Beňadiku.

Možno ťa zaujme

→ Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Zagurami