V novembri sme hľadali dobré letenky niekam do tepla. Rozumej lacnejšie letenky – rodina s dvomi deťmi je letenka krát štyri, a to sú potom iné počty. Destinácia nebola až tak dôležitá, všade sú predsa zaujímavé miesta a hlavne – cesta je cieľ.

Letenky boli v dobrej cene z Budapešti do Agadiru v Maroku. Potom sme našli letenky Bratislava – Eilat v cene jedného dňa rodinnej lyžovačky na Chopku a bolo rozhodnuté. Svätá zem je naša.

Na začiatok len pár faktov o Izraeli. Samozrejme, všetko je na nete. Z juhu na sever Izrael prejdete autom za 6 hodín. Je to rozvinutá krajina s fungujúcou dopravou. Skoro všade je wifi, aj v autobusoch. Izraelci hovoria, že žijú na púšti. Väčsinu krajiny pokrýva Negevská púšť. Na severe je Izrael zelenší – v oblasti Galiley a Golanských výšin sme však neboli.

Asi nikde inde na svete nezažijete toľko bezpečnostných kontrol a nebudete tak intenzívne vnímať miešanie náboženstiev a kultúr. Jeruzalem je sväté mesto pre tri náboženstvá. K tomu patria aj časté, kruté a roky sa tiahnuce konflikty medzi nimi. A spory nie sú ani do dnešného dňa vyriešené. Snáď aj na múry Jeruzalema raz sadne mier a radosť a ostane tam naveky.

Naším cieľom bolo ohriať sa a zažiť Izrael čo najviac od podlahy. To znamená backpacking s deťmi. Každý má svoj batoh a stará sa oň. Nie vždy sa to celkom podarilo, to je jasné, ale aj snaha sa cení.

Adrenalín na letisku

Ryanair lieta z Bratislavy do Eilatu na bývalé vojenské letisko Ovda, asi hodinku cesty autobusom cez púšť. Let trvá 3,5 hodiny, pristávame s malým meškaním v príjemnom čase okolo 13:00 h. Hodinku trvajú kontroly aj s otázkami, kam ideme a prečo. Na tieto otázky budete odpovedať v Izraeli veľakrát, tak sa pekne pripravte. Nijaké výmysly sa neodporúčajú. Angličtina na kontrolách super. V autobusoch zapadnete medzi miestnych, len málo turistov chodí na väčšie vzdialenosti autobusmi.

Z letiska Eilat Ovda nadväzujú vždy autobusy do hlavnej stanice v Eilate, ktorá je veľká asi ako autobusová stanica v Pezinku. Lístky stoja asi 20 eur a dajú sa kúpiť priamo na letisku. Peniaze sa dajú zmeniť aj na letisku, ale zdá sa mi, že sa dá platiť aj kartou. Zľavnená cena je pre deti do 6 rokov, čo sme sa dozvedeli až na konci tripu. Pravdepodobne si treba vybaviť preukaz na dieťa do 6 rokov. Nič som k tomu nenašiel.

Z Eilatu odchádzajú autobusy do celej krajiny. My sme však nemali v úmysle ísť do Eilatu, ale hneď z letiska Ovda ísť na sever, smerom do Jeruzalema. Noc máme objednanú v ospalom mestečku Mipze Ramon nad obrovským kráterom priamo v srdci Negevskej púšte.

Pokúšal som sa zisťit spoje už doma, ale vôbec som to nedokázal vyriešiť. Neskôr som zistil, že Google Maps má cestovné poriadky Izraela, ale nie vždy to sedelo. Takže prvý autobus sme chytili vyslovene na blind. Informátor na letisku nám povedal, že za 25 minút odchádza autobus z tri kilometre vzdialenej zástavky. Ďalší a posledný ide o tri hodiny. Na začiatok teda celkom rýchly peší presun. Nastupujeme len s troma ďalšími turistami.

Negevská púšť

O dve hoďky nás autobus vykopne so začiatkom prichádzajúceho večera na námestíčku v centre Mipze Ramon. Rýchly nákup v práve zatváranom obchode, úvodný falafel v miestnej putike, začíname hľadať naše ubytko. Skúšame zohnať taxi, nechceme hľadať potme podľa GPS. Pýtame sa miestneho týpka, či by nevedel poradiť. Oznamuje nám, že taxík o takomto čase určite nenájdeme (asi 18 h miestneho času), ale že skúsi niekoho zohnať. O 20 minút prichádza s nejakými telefónnymi číslami.

Medzitým som volal na číslo nášho ubytovania a pani vie veľmi zle po anglicky, pýtam sa týpka, či by si s ňou nepohovoril, kde to vlastne je. Týpek s ňou asi 10 minút temperamentne diskutuje. Rozhorčene ukončí rozhovor s tým, aby sme chvíľku počkali, on nás tam hodí svojím autom. Protestovať nemalo význam, o chvíľu stojí pred nami v krásnom nablýskanom jeepe v plnej výbave.

Vysádza nás asi po 10 minútach hľadania. Znova telefonuje s majiteľkou, nachádza kľúče, všetko pozapína, povysvetľuje a v rýchlosti odchádza s pozdravom: Hosť v jeho krajine je vždy vítaný. Pozeráme sa na seba a úplne nechápeme túto situáciu, no určite nám to vyriešilo ťažkosti. O pol hodiny sa už deti kúpu v teplom bazéne pri vonkajšej teplote 10 stupňov Celzia. Pripájam sa na net a vtedy mi príde správa od majiteľa, že je odcestovaný a že kľúč je vo dverách. Doteraz sme hovorili len s jeho ženou…

Toto ubytko sme riešili cez Booking.com, dohadujeme platbu s majiteľom a ten zrazu hovorí o trojnásobnej sume, než za ktorú som ubytko objednával. Rozhovor je čisté zúfalstvo, majiteľ mieša angličtinu, nemčinu a ruštinu vo veľmi zlej kvalite. Vysvetľujeme si to asi 20 minút na trikrát, nakoniec sa dohadujeme na pôvodnej sume, ktorú nechávame ráno na stole a kľúče vo dverách.

Neskôr som si našiel mail od Booking.com, že sa ospravedlňujú, ale že omylom predali ubytko za zlú cenu. A že navrhujú cenu napolovicu medzi pôvodnou a novou cenou. Vtedy som si uvedomil, že som mal zmeškaný hovor z Anglicka, predpokladám, že od Bookingu. Aj najmúdrejší schybí :) Že vraj sme boli prví hostia, hoci podľa stavu ubytovania je jasné, že tam už niekto dlhšie býval.

Ráno sme prišli asi za 10 minút peši do centra, sranda. Návšteva vyhliadky do hlbokého kaňonu v Negerskej púšti je super, užívame si teplúčko a vietor vo vlasoch. Kaňon – kráter Machteš Ramon je 40 km dlhý a v priemere 8 km široký. Dosť vadia odpadky priamo pod vyhliadkou. Niečo také, ako keby bolo pod Tomášovským výhľadom pohodených niekoľko bicyklov a vysypaný za nákladiak odpadkov.

Jeruzalem

Poobede nastupujeme na autobus do Jeruzalema a o tri hoďky sme tam. Berieme taxi na ubytko. Cez Airbnb máme krásny podkrovný bytík skoro na Jaffa street, asi 15 minút peši od starého mesta (kontakt rád poskytnem). Je piatok podvečer a začína sa sabat. Ideálny čas na návštevu Múru nárekov (Western Wall). Je mystický, tak ako sme ho čakali.

Fascinujúci zážitok. Stále niekto prichádza a niekto odchádza. K múru sa dostávame aj my, zastrkujeme želania do preplnených špár. Samozrejme s jarmulkou (sú voľne k dispozícii), muži a ženy zvlášť. Múr je extra prísne strážený, hlavne samopalov sa lesknú na každom rohu. Zostávame až do neskorej noci.

Ráno je cieľ Olivová hora a pozvoľný zostup do starého mesta. S pomocou MHD sme asi za 20 minút na hore. Je tu malý chrám. Cestou do starého mesta si pozrieme vraj najdrahší cintorín na svete. Chrám hrobu Matky Božej, Getsemanská záhrada, zastávky Krížovej cesty, Chrám Božieho hrobu… Veľa chrámov a veľa turistov. Ale určite to stojí za to.

Impozantná Chrámová hora alebo Haram aš-Šaríf s dominantným Skalným chrámom nám akosi ušla. Je to viac-menej uzavreté miesto, so vstupom len od 8. do 10. hodiny ráno. Ale aj výhľady na ňu sú nezabudnuteľné.

Mŕtve more

Z Jeruzalema odchádzame po dvoch nociach. Na autobusovú stanicu ideme pár zastávok električkou. Ubytko máme objednané v dedine (skôr zaspatej osade) Neve Zohar pri Mŕtvom mori. O dve hodiny sa už kúpeme v Dead Sea.

Je to skutočne zaujímavý zážitok. Voda naozaj nadnáša. V podstate tam nedokážete normálne plávať, päty máte stále nad vodou, teda pokiaľ na nich nestojíte. Dá sa plávať len rukami ako na nafučke. Za dva dni som videl plávať len jednu Rusku, ale zato dobrých 300 metrov od brehu.

Pri kúpaní sa len bojíte, aby vám nič nešplechlo do očí. Voda je taká slaná, až je horká. Neznesiteľne vedia štípať aj otlaky na nohách. Ak sa voda dostane do očí, okamžite bežíte do sprchy. Väčšina ľudí len tak postáva v mori a vykecáva.

Mŕve more má nestabilné pobrežie, preto sa odporúča ísť na označené pláže, teda hotelové alebo miestnej samosprávy. Boli sme na dvoch hotelových. Je tam navezený piesok, sprchy. Sú čisté a pekne upravené. Na niektorých miestach je namiesto piesku soľ, prípadne ostré kryštalické útvary a chodiť sa dá len v šľapkách. Priamo v Neve Zohar do mora asi nepôjdete. Je tam taká nelákavá bačorinka.

Každopádne Mŕtve more je krásny zážitok. Mali sme v pláne ešte pevnosť Masada, ktorá je priamo nad Mŕtvym morom, ale nestíhame. Nabudúce.

Egypt – Taba

Od Mŕveho mora sa presúvame do mesta Eilat pri Červenom mori. Len cezeň prechádzame rovno na izraelsko-egyptskú hranicu. Dá sa prejsť len pešo. Fakt nechápem, kade chodí nákladná doprava. Zázračne prechádzame za 20 minút aj s nákupom v duty free. Platíme výstupné a vstupné víza, na 4 kusy je to cca 100 eur.

V Egypte nás víta taxi mafia. Začína byť tma, zostávame sami. Ostatní turisti idú len peši do hotela Movenpick Resort Taba, ktorý je hneď za hranicami a platí tam špeciálny bezvízový vstup. Súhlasíme s nekresťanskou cenou 60 € za dopravu do 60 km vzdialeného hotela v Taba West. Cestou naspať nás taxi stojí 25 €, a vraj sa dá aj lacnejšie objednať.

La Playa Beach Resort Taba je hotel so 440 izbami. Keď sme tam boli my, bolo nás v jeden večer dvanásť ubytovaných. Čo je dobré aj zlé. Služby sú tak povediac v útlme, aj keď personál hrá presilovku proti dovolenkárom.

Okrem kúpania sa na hotelovej pláži sa tam nedá nič robiť. Z jednej strany nedostavaný mega hotel, na ktorom sa už dlhšie nič nerobilo. Z druhej strany špinavá pláž, po ktorej sa vám nechce ani prejsť. Cestou do Izraela je takýchto nedostavaných hotelov viacero, vyzerá to ako v nejakom postapokalyptickom thrilleri.

Recepčný hovorí, že po tragickom páde ruského lietadla v roku 2015 sa všetko stoplo a je otázne, kedy sa bude pokračovať. Mimochodom, príjem recepčného je 100 €/mesiac a podľa jeho názoru je to pekný príjem.

Jeden deň sa dá kúpať, druhý deň fúka, tak volíme alternatívny plán z dvoch možných. Jeden je glass boat, ale že sú vysoké vlny a nebude nič vidieť. Vyberáme si teda štvorkolky do neďalekého kaňonu. Bola to z núdze cnosť, ale chlapcom sa páčilo. No ani fakt, že Egypt je o dve tretiny lacnejší ako Izrael, nedokáže zmeniť názor, že výlet sem nebola až taká dobrá voľba.

Na hraniciach späť do Izraela nemáme také šťastie a zdržiavame sa na nich vyše hodinu. Takmer sme nestihli naše lietadlo. Treba si na to dať pozor, pre každý let ide z Eilatu na letisko asi 3 hodiny vopred autobus. Odporúčam to dodržať, ak si nechcete nedobrovoľne predĺžiť pobyt.

Záverom

Letenka do Izraela sa dá kupiť lacno, Izrael však lacný nie je. Nie je to rozvojová krajina za pár šupov. Slušné ubytko pre štyroch pod 100 eur nečakaj. Lístky na autobus pre 4 osoby sú v cene prenájmu väčšieho auta. Lacnejšie, ale slušné jedlo, napríklad falafel, stojí 10 €/osoba. Za rovnakú cenu sa dá v obchode kúpiť fľaša lacnejšieho, ale dobrého miestneho vína.

My ešte prídeme. Shalom Israel.

Fotogaléria (83 fotiek)