Po nedolezenom Kotlovom štíte kempujete v Batizovskej doline a po výmene obydlia s milým týpkom si ešte šťastnejšia. Pokojná a bezveterná noc, ktorú hlásili, sa zmenila na pomerne ufučanú a preto sa vďačne skrývaš v tejto jaskyni.

Ráno sa ti nechce ani nos vystrčiť. Až po raňajkách sa prinútiš vyliezť z tepla spacáku. Slnko vychádza. Vyzerá to na ďalší pekný deň, hoci trochu veterný. Pred nástupom do steny naberáte vodu v jedinom nevyprahnutom plese.

Zhora schádzate pod južnú stenu Batizovského štítu. Ty s veľkým očakávaním, že Batizák napraví včerajšiu reputáciu Kotlového štítu. Nebolo by to prvýkrát. Sledujete ako postavičky zdola šliapu pod stenu. Si celkom rada, že idete zhora. Pod stenu prichádzate prví. Postavičky sú dve dvojice smerujúce do Kuttových platní. Na ne máš len tie najlepšie spomienky.

Po prvotnej neistote prechádzate pomedzi dva fľaky snehu a vyberáte si Čihulov pilier. Začiatok je vymytou skalou. Nohy na trenie, sem tam ruky. Celkom to ide. Vyššie horolezec pokračuje vhĺbením, ty si vyberáš malý pilier a prichádzaš ku štandu.

V druhej dĺžke pokračuje horolezec šikmo doprava. Pár metrov ľahšieho terénu sa mení na celkom výživné lezenie. Chyty a stupy musíš trochu hľadať a v pomerne strmej stienke sa musíš presviedčať, že to zvládneš. Na štande to hodnotíš ako pomerne ťažké, ale veľmi pekné lezenie.

Tretiu dĺžku lezie horolezec pomerne dlho. Zo štandu ho chvíľami vidíš, chvíľami nie. Chvíľu si dokonca nie je istý a zlieza, aby to nakoniec opäť vyliezol rovnakým smerom. Keď naliezaš ty, si zdesená. Jedno lano zľava, druhé sprava. Horolezec si sype popol na hlavu, že to natiahol tak kostrbato.

Najprv odliezaš pár metrov traverzom a potom nastupuješ do platne. Doprava, potom doľava, aby si šla opäť doprava. Skala nie je úplne kompaktná a stupy a chyty nie sú z tých najľahších. Cestou míňaš štand. Tam chvíľu zostávaš a usilovne sa snažíš vytriasť obhodenú slučku zo skalného zubu vľavo, aby si k nej nemusela traverzovať. Po usilovnom vytriasaní sa ti podarí slučku uvoľniť.

Horolezec ťa však upozorňuje, že i tak budeš musieť ísť doľava. Ani náhodou, myslíš si. Keď si však skalu lepšie obzrieš a obhliadneš si jej strmosť a kompaktnosť, je ti jasné, že ten krok doľava budeš musieť spraviť. A to len preto, aby si mohla ísť naspäť vpravo. Tancuješ po skale, zvyšuješ obtiažnosť, chytáš sa mikrochytov a stúpaš po stupoch obrastených lišajníkmi. Pri doleze si konečne vydýchneš.

V štvrtej dĺžke na teba čaká oddychová platňa. Príjemné lezenie špárkou končiace na pilieri, odkiaľ máš lezcov z Kuttových platní ako na dlani.

V piatej dĺžke škaredo pokukuješ po platničke s úzkou špárkou. Sleduješ, že i horolezec to lezie trochu opatrnejšie. Keď doliezaš ku špárke, si zhrozená. Najprv musíš urobiť veľký krok s nohou na trenie, aby si sa vôbec na platničku dostala. Následne nemáš nič nad sebou ani pod sebou, iba tú špárku. O pár krokov ďalej sa nachádzajú nenápadné stupy. Nohy ti plačú bolesťou, hlava kričí strachom a duša si to užíva. Ako z paradoxného filmu.

Štandujete na pohodlnom štande. Odtiaľ sa horolezec vydáva viac intuitívne. Na konci tejto šiestej dĺžky ťa čaká vyloženie nohy až k pleciam. Keďže takouto gymnastickou technikou nedisponuješ, musí ti horolezec dopomôcť. V siedmej dĺžke sa znovu dostávate na pilier. V ôsmej dĺžke vás čaká už len pohodlný a veľmi efektný dolez po hrane na vrchol.

Na vrchole sa odväzujete z lana a dávate krátky zlaňák. Potom sa na lano naviažete a cez východný vrchol si vydávate hľadať druhý dlhý zlaňák. Zlaňujete dole a potom ešte zliezate nepríjemnými úsekmi, kde by si privítala ďalšie možnosti zlaňovania. Postupne nachádzate zostupový žľab, ktorým to ide svižne až do doliny.

Pri bivaku vyzdvihujete zvyšok vecí. Horolezec sa zmocňuje lana a odmieta ti ho dať. Nesie náklad hodný oslíka a dobrým tempom mierite do civilizácie. Stíhate i západ slnka. Do Vyšných Hágov schádzate v poslednom šere a bez použitia čelovky, kedy si postupne stíhaš uvedomiť, že ste si dnes vo veľkej stene naozaj dobre zaliezli.

Horolezec: Batizovský štít – Čihulov pilier (V+). Pekná cesta v strednej časti steny. V spodnej časti steny cesta vedie vhĺbeniami medzi platňami a vodou vymytými skalami. Neskôr sa cesta pokladá a približuje sa samotnej hrane piliera. Štandy sú na pohodlných poliaciach. Vačšina štandov je na skobách rôzneho veku, ktoré nie je problém doistiť. Občas je možné nájsť skoby ako postupové istenie, zakladanie vlastného istenia je vačšinou bezproblémové. V hornej tretine steny je terén miestami orientačne náročnejší. Zostup zlanením 1×10 m do Vyšnej Batizovskej štrbiny, výstup na východný vrchol, krátky zostup a zlanenie 1×30 m do južného úbočia, kde sa po mužíkoch dostaneme až do žľabu, ktorý sa končí pod stenou.

Fotogaléria