MTB cyklotrasa s brutálnym výškovým profilom: Skalka

Trasa s brutálnym výškovým profilom a pod hrebeňom Veľkej Fatry búrka s krupobitím. Ku koncu to už bolo takmer o prežitie.

Teraz na to už spomínam s frajerským nadhľadom, ale vtedy v lete 2013 mi nebolo všetko jedno. Otázka Ktorý blbec toto vymyslel? sa v druhej polovici výjazdu krútila v hlave ako platňa na gramofóne.

Štart bol na Skalke, odtiaľ, kopírujúc hrebeň Kremnických vrchov, po bežkárskych stopách na rázcestie Pod Tablou. Tam som sa rozlúčil s hrebeňom, zišiel napešo prudký svah v hustom lese a našiel parádnu, za eurofondy zrekonštruovanú lesácku cestu vedúcu dolinou Čierneho potoka. Za pár minút ma zviezla do Harmanca, kde som chvíľu špekuloval, ktorým smerom je odbočka na horskú cestu na Kráľovu studňu. Vyriešila to reklamná tabuľa hotela, ktorá udala správny smer.

Kto pozná stúpanie hore k hotelu, vie, aké je výživné. No vtedy som ešte mal energie na rozdávanie. Neodradila ma ani búrka s krupobitím – po chvíli postávania pod stromom mi začalo byť zima, tak som nasadil nepremokavú bundu a pokračoval. Prilba krúpom odolala, letné tretry premokli. V horskom hoteli Kráľova studňa som sa trochu zohrial a rozmýšľal, čo ďalej. Miestni bajkeri ma odradili od pôvodného plánu na návrat cez sedlo Malý Šturec po červenej značke – vraj je to tam celé zarastené. Že mám ísť s nimi dole Bystrickou dolinou. Stratím ťažko nazbierané výškové metre, ale tak teda dobre.

Vyšiel som von a plán sa v sekunde zmenil. Čiastočne premoknutému mi ostalo tak zima, že zjazd som si v tom momente nevedel predstaviť. Zrodil sa geniálny nápad zohriať sa výšľapom na Krížnu a odtiaľ sa spustiť do Tureckej. Stúpanie bolo v pohode, hoci po dosť rozbitom teréne. Ale následný zjazd po mokrej tráve bývalých zjazdoviek… Tlačil som aj dole kopcom.

V Tureckej nebolo inej voľby ako zísť do Starých Hôr a potom vydržať pár kilometrov na hlavnej ceste medzi kamiónmi. Musel som sa dostať nazad do Harmanca. Tam som našiel kvalitnú lesácku cestu v doline Cenovo, výškové metre rýchlo pribúdali. Ale v Kordíkoch prišla veľká kríza. Potreboval som doplniť cukor. Vlastné zásoby došli a všetky krčmy na potvoru zatvorené, kríza musela byť prekonaná (alebo skôr odložená) silou vôle.

Krásny kraj nad Tajovom som už ani nevnímal. V záverečnom stúpaní z Králikov na Skalku odišla nielen baterka v mobile (preto nedokončená GPS trasa), ale aj posledné sily. Bežkárske cestičky v lete vôbec nie sú také hladké, ako sa zdajú byť v zime. Skoro celý kopec som vytlačil s čiernymi myšlienkami, že kto mi pomôže, ak tu teraz skolabujem. Mám v mobile číslo na horskú službu na Skalke? Mám, ale je vybitý.

Nepamätám si, kde sa vo mne pod vysielačom na Skalke vzali sily naložiť bajk do auta a zísť do Kremnice. Na prvej pumpe som si kúpil čokoládu, zapil ju redbulom a uvažoval, či zvládnem ďalších 20 kilometrov šoférovania, alebo si zavolám sprievodné vozidlo. Cukor zaúčinkoval, happyend. Uf.

Ponaučenia

cieľ náročnej trasy si daj vždy v doline, nikdy nie na kopci
svah, ktorý v zime v pohode lyžuješ, na bajku nemusí byť vôbec jazditeľný (najmä ak nemáš práve najnovšie plášte a podklad je mokrá tráva)
množstvo energetických snackov, ktoré si berieš so sebou, odhaduj nie podľa kilometrov, ale výškových metrov (ak sa ti nechce počítať, zober si 2x viac ako si myslíš že je treba)