Minulý rok v lete nás zavialo aj do mekky európskeho (nielen) športového lezenia, talianskeho Arca. Nebolo to úplne v pláne. No počasie bolo neúprosné a v strednej Európe všade pršalo. Tak sme to otočili na juh, krížom cez Dolomity.

Arco nie je práve ideálna letná horolezecká destinácia, lebo tu vie byť naozaj veľmi teplo. Tentokrát sa to našťastie dalo zvládnuť, keďže sme chytili pár dní polo oblačného počasia. Z Bratislavy je Arco vzdialené vyše 750 km, čo znamená minimálne 8 hodín cesty. Teda určite nie destinácia na otočku.

V okolí Arca som už párkrát bol, ale dlhé cesty som tu ešte neliezol. Kto sa aspoň raz previezol údolím rieky Sarca až k jazeru Lago di Garda, tomu je jasné, že dlhých ciest by to mohlo byť veľmi veľa. A je to pravda.

Lokalita

Mestečko Arco v regióne Trentino – Alto Adige, akoby vsadené medzi obrovské steny, uzatvára udolie rieky Sarca pred jej spojením sa s vodami najväčšieho talianskeho jazera Lago di Garda. Oblasť je vyhľadávaná horolezcami, cyklistami, turistami a windsurfistami.

Už od roku 1987 tu usporadúvajú medzinárodné lezecké preteky Rockmaster, ktoré patria medzi najstaršie na svete. Súťažili tu legendy, ktoré písali a píšu históriu lezenia dodnes, a nielen toho športového. Stefan Glowacz, Lynn Hill, Yuri Hirayama, Chris Sharma, Alexander Megos, Angela Eiter, Sasha Digiulian, Alex Puccio, a samozrejme naši západní susedia – Tomáš Mrázek v obtiažnosti a Libor Hroza v lezení na rýchlosť. Niekoľko titulov má samozrejme aj famózny Adam Ondra. Žiaľ, tento rok sa Rockmaster kvôli pandémii neuskutočnil.

V okolí Arca je viac ako sto lezeckých oblastí športového charakteru. Každý si tu nájde to svoje, od silových previsov až po technické rajbasy. Materiálom je vápenec vo všetkých tvaroch a farbách, aké si vieš len predstaviť.

Niektoré prefláknuté oblasti sú už dosť olezené, vymastené. Hlavne staršie lokality s krátkym nástupom. Pred návštevou konkrétnej oblasti odporúčam dobre prelúskať sprievodcu, býva tam aj info či je skala „polished“.

Čo sa týka ubytovania, môžem odporučiť camp Daino v dedinke Pietramurata. Je určite lacnejší ako kempy priamo v Arcu a nič mu nechýba. Ani studený bazén, ktorý zatvárajú o 18 hodine – teda v čase, keď štandardný horolezec ešte visí na skale.

Príprava

V tlačenom sprievodcovi po veľkých stenách v údolí rieky Sarca s názvom Arco Walls (vydanie z roku 2013) je popísaných vyše 520 viacdĺžkových ciest od tradičných až po dlhé športové cesty. Niektoré majú aj viac ako kilometrovú vertikálu.

Vybrali sme si cestu Dinosauri s dĺžkou 475 metrov a obtiažnosťou 7- UIAA, pričom celá horná polovica je za 6 a viac. Cesta má podľa sprievodcu hodnotenie atraktívnosti 3 hviezdy z piatich možných. Ja by som jej dal učite viac, ale v Arcu je asi silná konkurencia.

Knižka uvádza 14 dĺžok, liezli sme podľa nej a všetko sedelo. Topo na Bergsteigene uvádza 12 dĺžok. Rozdiel je v prvej polovici cesty, kde je v tlačenej verzii 6 krátkych dĺžok namiesto 4 dlhých (aj 60-metrových).

Južná orientácia odkazuje na lezenie hlavne na jar a na jeseň. V prípade dobrej konštelácie (zamračené) sa samozrejme dá liezť aj v lete.

Príjazd a nástup

Cesta Dinosauri vedie na kopec Cima alle coste Sud (875 m), pričom končí asi v polovici steny. Je to novšia cesta z roku 2012 a má rýdzo športový charakter.

Zaparkuješ pri futbalovom štadióne v dedinke Dro (GPS poloha). Od futbalového ihriska vedie chodník pod stenu, chvíľu pokračuješ aj po cyklotrase smerom na dedinu Pietramurata.

Hľadáš chodník smerujúci doľava pod stenu, ktorý je označený modrou bodkou. Chodník je dobre prešliapaný a dovedie ťa až pod stenu. Pokračuješ doprava popod stenu až kým na malej lúčke nezbadáš malého kamenného mužíka s červeným nápisom Dinosauri. Začiatok cesty je označený aj na skale v mieste začiatku cesty pod bujnou vegetáciou.

Lezenie

Prvé štyri dĺžky sú do obtiažnosti 5 UIAA a v podstate nás vyvádzajú z porastov k hlavnej stene. Sú teda aj so stromami, občas väčšia polica. Nasleduje asi stometrový choďák v lesíku a v strmom kopci.

Prichádzame pod hlavnú stenu. Začíname kratšou a ľahučkou dĺžkou v platni za 5-. Nasledujú krásne dĺžky lezenia v platniach Dinosaura. Máme vietor vo vlasoch a úsmev na perách. Je trocha pod mrakom, pofukuje a lezenie si užívame.

Kľúčová dĺžka za (7- UIAA) púšťa OS. Končí sa po dlhom kolmom sokolíku na vzdušnom balkóne. Trocha hľadania správnych pohybov na začiatku posledných dvoch dĺžok a vyliezame na suťovisko, odkiaľ vedia zostupovka smerom doľava.

Uvádzaná obtiažnosť celkom sedí s realitou. Kvalita skaly je výborná. Štandovacie istenia sú spojené reťazami. Podľa sprievodcu treba 30 minút na nástup a 45 minút na zostup a tieto časy zodpovedajú skutočnosti. Celkový čas lezenia je podľa sprievodcu 4:30 h. Nebol to úplne náš čas, ale stihnúť by sa to dalo.

Zostup

Od konca cesty cesty vedie vyšliapaný chodník doľava ponad celú stenu. Treba dávať pozor, kam odbočíš. Zostupovka je značená kamennými mužíkmi, občas ich musíš hľadať. Po asi 15 minútach sa napojíš na turistický chodník či skôr ľahkú ferratu Sentiero degli Scaloni.

Fotogaléria