V sobotu 18. novembra sa v Nízkych Tatrách relatívne vyčasilo, tak sme vyrazili skontrolovať podmienky a trochu lyže na kameňoch poničiť.
Z piatka na sobotu na južnej strane Ďumbiera a Chopku pribudlo 5 – 10 čísiel nového snehu. Dole na Trangoške sa rapídnou rýchlosťou topil, no stačilo vyšliapať pár desiatok výškových metrov smerom na chatu M. R. Štefánika a prišla pravá zima. Výšľap na chatu bol bez problémov, opačným smerom by to bolo ešte trápenie, ale čo by človek chcel v novembri, že.
Najlepší sneh sme našli na svahu z Ďumbiera smerom ku chate. Vetrom zhutnený prašan, ale nie príliš. Škoda, že sme tadiaľ išli len hore. Tomáš, ktorého sme stretli na chate, takú chybu neurobil a zjazd od Ďumbiera si veľmi pochvaľoval. Išiel z Čertovice, a ako hovorí, aj z tej strany bol výstup do pohody. Po nedeľňajšom snežení sa podľa neho bude dať jazdiť aj zjazdovka nad horským prechodom.
My sme z Ďumbiera pokračovali po hrebeni smerom na Chopok. Chcelo to dosť prenášania, niektoré kamenisté úseky ešte neboli prekryté snehom. Ale dočkali sme sa odmeny – v okolí Demänovského sedla sa konečne rozplynula hmla. Aj Západné Tatry sa na chvíľu ukázali. Široké severozápadné svahy Krúpovej hole vyzerali veľmi lyžovateľne (viď úvodné foto).
Pod Chopkom nám začalo zapadať slnko, tak sme to radšej strihli traverzom ku zjazdovke. Chvíľu sa po nej lyžovalo obstojne, hutný prašan s jemnou kôrkou. No už nad Kosodrevinou kôra zhrubla do tej miery, že lyžovanie sa zmenilo na prozaickú nemotorovú osobnú dopravu.
V nedeľu vraj na Kosodrevine pribudlo ďalších 30 cm snehu. To už by mala byť snehová pokrývka dostatočná aj pre ľudí s nízkym prahom bolesti pre svoje lyže. Po vlaňajšej snehovej biede to v Nízkych Tatrách vyzerá na výbornú sezónu.
