Na úplne prvé kroky na pásoch stačí okraj akejkoľvek zjazdovky. Pri nedostatku prírodného snehu častá núdzová voľba aj pre skúsených skialpinistov. No rýchlo prídeš na to, že to nie je to pravé orechové.
Po motivačnom úvode a materiálovom poradenstve ponúkam čisto subjektívny a zďaleka nie kompletný výber ľahkých a stredne náročných trás, s ktorými mám osobnú skúsenosť, myslím si, že ich zvládne aj začiatočník, a nehrozí na nich veľké lavínové nebezpečenstvo. Pri väčšine tipov nájdeš mapku s GPS trasou (GPX súbory sa dajú stiahnuť po otvorení väčšej mapy alebo zo súvisiacich článkov). Tento prehľad je priebežne aktualizovaný, naposledy vo februári 2024.
Bratislava a blízke Rakúsko
Bratislava – Kamzík
Potrénovať sa dá aj pod lanovkou zo Železnej studničky na Kamzík. Ak napadne dosť snehu a nemáš čas na celodenný výlet, neváhaj – sneh sa dlho neudrží. Vystupuje sa zvyčajne priamo popod lanovku, zjazduje v línii paralelnej asfaltky. Na nočných skialpinistických pretekoch najlepší borci ten okruh urobia dvakrát za 30 – 40 minút. Z parkoviska na Železnej je k dolnej stanici lanovky dlhší prístup, lenivci radšej vyrážajú zhora z Kamzíka.
Stuhleck zo severu, z juhu aj východu
Notoricky známy lyžiarsky kopec Stuhleck (1782 m), ktorý cez víkendy obliehajú okrem viedenčanov aj davy Slovákov, Moravanov a Maďarov, sa dá objavovať aj na pásoch. Severná strana znamená výstup väčšinou po lesáckych zvážniciach a následný zjazd po upravených svahoch. Južná strana je prírodnejšia, bez zjazdoviek. Trasa vedie po širokých pasienkoch a riedkym lesom. Prečítaj si článok s opisom piatich rôznych trás na Stuhleck.
Schneeberg
Dvojtisícový Schneeberg na najvýchodnejšom okraji Álp je najbližší poriadny kopec západne od Bratislavy. Za priaznivých podmienok ho z niektorých častí hlavného mesta pekne vidno a na prvých kilometroch rakúskej diaľnice sa človeku chvíľu zdá, že ho vedie priamo do obrovského žľabu Breite Ries na východnej strane hory. O ňom by sa začiatočník nemal uvažovať ani náhodou. Na menej strmých západných svahoch Schneebergu však vedie populárna skialpová trasa cez dolinu Wurzengraben. Naspäť sa zvyčajne lyžuje cez plytké kosodrevinové žľabíky Hoyosgraben alebo Salvisgraben. Detaily nájdeš v článku o ski touringu na Schneeberg.
Hohe Veitsch
Asi 2,5 hodiny jazdy z Bratislavy sa nachádza malé lyžiarske stredisko Brunnalm, kde môžeš nechať rodinu voziť sa na lanovkách a sám si dobre zašľapať. Vrchol Hohe Veitsch má takmer 2000 metrov a leží na náhornej plošine ohraničenej strmými skalnatými svahmi. Je viacero variantov výstupu a zjazdu, začiatočníkovi však odporúčam značenú „normálku“ začínajúcu pri hostinci Scheikl, pokračujúcu lesom a nad ním cikcakmi popri žľabe Schaller Rinne. Nad hranou skalnej hradby Veitschalpe narazíš na chatu Meran Haus, no v zime je zvyčajne zatvorená. Pri slabej viditeľnosti môže byť na krasovom plató za chatou problematická orientácia. Cez Schaller Rinne alebo paralelným žľabom hneď vedľa sa lyžuje dole. Neskôr sa dá vybrať medzi zjazdovkou naľavo (pri pohľade zhora) alebo lúkami vpravo okolo salaša Schalleralm. Celkový čas približne 3 hodiny.
Wildalpe
Túra má 650 výškových metrov pri štarte z Frein an der Murz, variant zo severu zo sedla Lahnsattel je ešte o trochu kratší. Vďaka južnej orientácii, relatívne miernym svahom a zjazdu v riedkom lese je trasa vhodná do takmer každého počasia, vrátane dní bezprostredne po veľkom snežení. Ak by si nebodaj chcel zvereného začiatočníka od skialpu odradiť, zober ho niekam inam. Podrobné info vrátane GPX na stiahnutie nájdeš v článku.
Semmering – Hirschenkogel
Ďalší tip na spojenie rodinnej strediskovej lyžovačky s krátkym výšľapom. Od hornej stanice lanovky sa vydáš smerom doľava na Erzkogel (1500 m). Návrat rovnakou trasou. Celkový čas aj s výšľapom po okraji zjazdovky cca 2,5 hodiny.
Rax – Heukuppe
Klasická túra na najvyšší kopec skupiny Raxalpe, populárna kvôli krásnym scenériám a komfortnej chate po ceste. Toto je už trochu náročnejšia záležitosť, vybrať sa sem na úplne prvú túru by nebol dobrý nápad. Výstup sa začína príjemne stúpajúcimi lúkami, potom však treba prekonať prudký zráz ohraničujúci náhornú plošinu. Ak je terén namrznutý, mačky sa veľmi zídu – lepšie klasické na lyžiarky, ale pomôžu aj „haršajzne“ na lyže. Na konci strmého úseku nájdeš chatu Karl Ludwig Haus, väčšinou je otvorená aj v zime (ak nie, je tam winterraum). Od nej je to už na Heukuppe malina. Návrat z vrcholu výstupovou líniou. Na mojom GPS tracku je zaznamenaný predĺžený variant s návratom ku chate Waxriegelhaus. Začiatočníkovi neodporúčam – trasa vedie cez lavinózny kotol pod Heukuppe a neskôr žľabom, z ktorého treba bezpodmienečne v správnom okamihu zabočiť do lesa, pretože bez varovania končí skalnou stenou.
Niederalpl – Tonion
Malé lyžiarske stredisko Niederalpl leží v horskom sedle medzi Mürzzuschlagom a Mariazellom. Aj tu sa dá pekne skombinovať rodinná lyžovačka s nenáročným výšľapom. Navyše je to miesto, kde sneh často napadne už začiatkom decembra. Od hornej stanice lanovky sa dá za chvíľu dôjsť na vrchol Windberg a užiť si výhľad na vyššie spomenutý Veitsch zo severu. Ale zaujímavejšie sú lúky a lesné cesty napravo od strediska, po ktorých sa dá dostať na pasienky pod Tonionom (1695 m). Môj GPS záznam sa nezačína v sedle, ale pri posledných domoch asi kilometer pod strediskom. Návratová trasa vedie cez lyžiarske stredisko a z neho sa dá na lyžiach zísť až k autu. Na tejto túre sa dá dobre nacvičiť manipulácia s pásmi, pretože má dosť členitý profil. Z veľkej lúky, na ktorej sa zobrazená GPS trasa otáča nazad, sa asi za hodinu dá dosiahnuť vrchol Tonionu.
Präbichl – Polster
Už trochu vzdialenejšia (3 hodiny z Bratislavy) lyžiarska oblasť Präbichl pri mestečku Eisenerz má výhodu v tom, že je tam často úplne iné počasie a iné snehové podmienky ako na Slovensku. V okolí strediska sa dá urobiť viacero zaujímavých túr, toto je najľahšia z nich. Civilizácia je po celej trase relatívne blízko a zjazd z vrcholu Polster (1910 m) vedie po neupravovanej zjazdovke s historickou jednosedačkou. Ak tam napadne prašan… už bude rozjazdený, kým sa k nemu dostaneš :(
Ötscher
Malé lyžiarske stredisko Lackenhof am Ötscher je dosiahnuteľné za 2,5 h jazdy z Bratislavy. Ku chate Ötscherschutzhaus sa šliape po okraji zjazdovky, za chatou nasleduje výstup doľava cez kosodrevinu na hrebeň. Po ňom je to už len kúsok na rozložité vrcholové plató s parádnymi výhľadmi na všetky svetové strany. Severné svahy Ötscheru (1893 m) majú relatívne mierny sklon, ale na juhu sú regulérne skalné steny. Začiatočníkovi bude stačiť návrat výstupovou trasou (celá túra cca 4 hodiny), pokročilejší môže za dobrých snehových podmienok vyskúšať niektorý zo severných žľabov, napríklad Fürstenplan. Aj na južnej strane sa dá nájsť lyžovateľný svah s návratom k lanovke po zvážniciach (viď GPS trasu nižšie, podrobnejší popis v januárovom reporte), no tento variant si už naozaj žiada skúseného lyžiara.
Triebental – Kerschkern
Kerschkern (alebo aj Kerschkernkogel, 2225 m) v Nízkych Taurách je vďaka pohodlnému prístupu dolinou Triebental a s výnimkou záverečného výšvihu miernemu stúpaniu veľmi obľúbený cieľ víkendových skituristov. Škoda, že cesta z Bratislavy trvá tri hodiny. Viac informácií o trase, GPX na stiahnutie aj fotky nájdeš v podrobnom článku z januára 2018.
Veľká Fatra
Krížna z Tureckej
Výšľap po južne orientovaných opustených zjazdovkách kedysi vychýreného lyžiarskeho strediska a širokých trávnatých svahoch Krížnej (1574 m) patrí medzi povinné jazdy každého slovenského skialpinistu. Ide o lavinóznu lokalitu, ale ak sa budeš držať obvyklej trasy v línii bývalých zjazdoviek, pri vyhlásenej trojke je to ešte v pohode. Stúpanie dá zabrať, no za dobrých snehových podmienok si užiješ aj parádnu jazdu dole. Hrebeň býva vyfúkaný, ale nižšie, napríklad na lúkach pod Majerovou skalou, sa niekedy dá nájsť neskutočný prašan. Kto sa cíti na dlhšiu túru, môže z Krížnej pokračovať po hrebeni na Kráľovu studňu, občerstviť sa v hoteli a rovnakou trasou sa vrátiť nazad. V takom prípade to už nebude trojhodinová, ale päťhodinová túra (trasa z Krížnej na Kráľovu studňu je zaznamenaná vo variante z Rybieho). Pri spiatočnej ceste z Kráľovej studne sa nedaj zlákať na zjazd doprava do extrémne lavinóznej Ramžinej, hoci to vyzerá byť logickejšie ako návrat rovnakou stopou cez Krížnu. Ramžiná je len pre expertov. Viac v článku.
Krížna z Rybieho
Naturálnejší variant výstupu na Krížnu z východnej strany. Začína sa v malebnej osade Rybô v Hornojelenskej doline. Vo februári 1924 ju postihla dosiaľ najtragickejšia lavína v slovenskej histórii s 18 obeťami. Vďaka zalesneniu sa už obyvatelia osady (dnes prakticky len chalupári) môžu cítiť bezpečnejšie, no skialpinista si na trávnatých svahoch Krížnej musí dávať veľký pozor. Z Rybieho hore po asfaltke, ktorá sa asi po 2 km stáča prudko doľava. V zákrute preč z asfaltky, hore ku salašu a od neho bezpečnejšími svahmi zľava obísť kotol pod vrcholom Krížnej. Túra sa dá po hrebeni predĺžiť na Kráľovu studňu (viď GPX). Za dobrých lavínových podmienok sa väčšinou zjazduje priamo z vrcholu Krížnej do záveru Suchej doliny, odkiaľ sa dá za pár minút vystúpať do Rybovského sedla a napojiť sa na výstupovú trasu (viď GPX). Ak je lavínová situácia ošemetná, zjazduje sa v trase výstupu. Okrem lavín pozor aj na predpisové parkovanie v osade, domáci nemajú radi nadivoko odstavené autá.
Donovaly – Liptovské Revúce
Celá trasa z lyžiarskeho strediska Donovaly má 18 km a dá sa zvládnuť za približne 5 hodín. Kto si na to netrúfa, bude si musieť z Revúc zabezpečiť nejakú dopravu. Alebo sa otočí nazad skôr, v okolí Malého Zvolena. V takom prípade však príde o parádny zjazd sporadicky využívanými svahmi upadajúceho lyžiarskeho strediska, ktoré malo kedysi plány na prepojenie s Donovalmi lanovkou. Ja som tam natrafil na panenský prašan… V každom prípade je to pekná hrebeňová túra s magickými výhľadmi na hlavný hrebeň Veľkej Fatry na jednej strane a Nízke Tatry na druhej. V kratšej verzii sa dá pekne zalyžovať z Malého Zvolena smerom do Korytnickej doliny (lokalita Bielo). Podrobnosti vrátane GPX nájdeš v článku Lyžiarska túra nad Donovalmi – hrebeňovka pre každého.
Lysec
Obľúbená veľkofatranská túra, ktorá sa dá stihnúť za 3,5 hodiny. Štartovať je možné aj priamo z lyžiarskeho strediska Jasenská dolina, ale lepšie je odviezť sa kúsok ďalej – na parkovisko pred chatou Lysec. Od chaty nevyužívanou zjazdovkou stúpaš nahor, až kým nenatrafíš na žltú turistickú značku vedúcu na Lysec (1381 m). Zablúdiť tu môže len veľký smoliar, stopa bude určite prešliapaná. Z vrcholu sa zjazduje prakticky identickou trasou, škoda, že horné lúky bývajú väčšinou vyfúkané. V lesnej pasáži si treba dávať pozor, priesek s chodníkom je úzky. GPX žiaľ nemám, tak prikladám pekné video od mne neznámych rýchlostných šlapačov nájdené na YT.
Malá Fatra
Kľak
Z Fačkovského sedla medzi Prievidzou a Žilinou sa za 2,5 hodiny dá otočiť túra na Kľak (1351 m) – známu výhľadovú skalu v najjužnejšom výbežku Malej Fatry. V sedle je malé lyžiarske stredisko a reštaurácia. Turistická značka na Kľak sa začína priamo na parkovisku. Už na Reváni (1205 m) sa dá otočiť a využiť menšiu lúku na pár oblúkov, ale oplatí sa pokračovať po hrebeni doľava na Kľak. V záverečnej vrcholovej pasáži zrejme bude nutné vyzuť lyže. Na zjazd sa treba asi kilometer vrátiť po výstupovej trase a tesne pred revánskou lúkou hľadať vpravo v riedkom lese široký žľab. Nižšie sa napája na zvážnice, ktoré ťa dovedú nazad do sedla. Kľak sa dá zlyžovať aj na severnú stranu – priamo z vrcholu až do Fačkova. Línia však vedie cez prírodnú rezerváciu, a v nej sú radovánky tohto druhu zakázané.
Čičmany – Fačkovské sedlo
Pekný prechod z jedného lyžiarskeho strediska (Čičmany) do druhého (Fačkovské sedlo) po červenej turistickej značke. Vhodné pre samotárov, viac ako extrémnych zjazdov či lavín sa treba báť zobudených medveďov :) Túra trvá dve až tri hodiny a teoreticky by sa dalo uvažovať aj návrate do Čičmian, ale ak raz zlyžuješ po zjazdovkách z Homôlky (1073 m, najvyšší bod trasy) do Fačkovského sedla a dáš si v salaši niečo pod zub, už sa ti asi nebude chcieť ísť nazad. Ale vybehnúť si ešte na Kľak (viď vyššie) nemusí byť márny nápad. Cez sedlo chodia autobusy smerom do Žiliny aj Prievidze.
Vrátna – Veľký Kriváň
Oficiálna skitouringová trasa rezortu Vrátna sa začína tesne pred koncom prístupovej cesty ku kabínkovej lanovke (môj GPS track sa začína už na Pasekách). Stúpa po turistickej značke cez Sedlo za Kraviarskym a Chrapáky do Sedla Bublen. Z neho po hrebeni pokračuješ na Veľký Kriváň (1709 m), z ktorého lyžuješ smerom na juhovýchod Révaiovskou muldou pod chodník vedúci ku chate pod Chlebom. Nasleduje výšľap do Snilovského sedla, odkiaľ zlyžuješ Oštiepkovou muldou k lanovke. Celé by to malo trvať okolo 4 – 5 hodín. Ak sa ti bude Révaiovská mulda zdať príliš náročná, jednoducho zídeš po turistickom chodníku z Kriváňa rovno do Snilovského sedla. Trasu nájdeš aj na lyžiarskej mape strediska.
Vrátna – Poludňový grúň
Populárna trasa cez lyžiarske stredisko, ktorá si nežiada veľké časové či fyzické obete, no za pekného počasia sa dokáže štedro odmeniť. Či už výhľadom na centrálnu časť hrebeňa Krivánskej Malej Fatry alebo perfektnou lyžovačkou do záveru Šútovskej doliny. Túra je ideálna pre začiatočníkov, keďže sa vaäčšinu času ide cez lyžiarske stredisko, až posledných 250 výškových metrov je vo voľnom teréne. Aj to na vysoko frekventovanom turistickom chodníku. Podrobnosti vrátane GPX získaš v článku.
Sučany – Malý Kriváň
Ďalšia poldňová trasa z Turčianskej kotliny. V Sučanoch treba na začiatku nadjazdu cez železnicu a Váh zabočiť smerom ku Krpelianskemu kanálu, vymotať sa cez štvrť rodinných domov a nájsť cestu smerujúcu ku svahom Malej Fatry. Pred zákazom vjazdu sa pri chatovej osade nájde pár miest na zaparkovanie. Odtiaľ vedie modrá turistická značka cez Veľkú Kráľovú a Ostredok až na Malý Kriváň (1671 m). Pozor, predvrcholový úsek je za zlej viditeľnosti neprehľadný a v prípade nepriaznivej kombinácie vetra a sneženia to tam môže byť aj lavinózne. Dole sa zvyčajne lyžuje inou trasou, na Ostredku sa pustíš doprava dole rúbaniskami, ktoré ťa v kombinácii so zvážnicami zavedú až na dno Sučianskej doliny. Vedie tam cesta, ktorou sa dostaneš k parkovisku. Jej sklon je veľmi mierny, priprav sa na to, že dostanú zabrať aj ruky.
Trusalová – Chleb
Najklasickejšia klasika, ktorú si miestni borci dávajú len tak večer po práci s čelovkami. Po chatu pod Chlebom ju zvládne naozaj každý. Horná polovica zjazdu od chaty vedie po bývalej zjazdovkej, ktorej povrch býva väčšinou upravený zásobovacím ratrakom chaty. Nižšie sa dá vybrať medzi dostatočne širokou lesnou cestou (tiež po nej chodí ratrak) a adrenalínovejším lesnými skratkami.
Nízke Tatry
Jasná sever: Biela púť – Tri Vody – Luková
Túra vhodná pre tých, ktorí si ešte netrúfajú na zjazd v neupravenom teréne. Alebo do mizerných snehových či poveternostných podmienok. Z Bielej púte po žltej turistickej značke na križovatku Tri vody, odtiaľ po červenej značke traverzom ku hornej stanici lanovky Brhliská. Komu nestačilo, môže si popod laná starej pomy vyšliapať ešte kúsok do derešského kotla a odtiaľ vytraverzovať na Lukovú. Okruh cez Tri vody je príjemná túra so zanedbateľným lavínovým rizikom. Predĺžený variant cez Derešský kotol má necelých 12 km, vystúpať treba 620 metrov a pohodovým tempom sa dá stihnúť za tri hodiny.
Jasná sever: Oficiálna trasa Lúčky
Na východnej strane rezortu Jasná Sever je vyznačená oficiálna skitouringová trasa, ktorou sa popri upravených zjazdovkách dá dostať až na vrchol Chopku. Štartuje sa pri dolnej stanici lanovky Lúčky – Vyhliadka. Na Peknej vyhliadke trasa križuje červenú turistickú značku, po ktorej sa dá vytraverzovať do Širokej doliny a z nej pokračovať na Krúpovu hoľu. Jej severozápadný svah je veľmi prudko lyžovateľný. Ale to už sa dosť vzďaľujeme od zjazdovkového fitness ski touringu.
Jasná juh: Z Krúpovej na Dereše cez Príslop
Hore lesom, dole po zjazdovke. Príjemnejšia alternatíva k oficiálnej skialp trase strediska Jasná. Začiatok na menšom parkpľaci pod veľkým parkoviskom v Krúpovej. Lesom popri potoku na bočný hrebeň, po ktorom vedie žltá turistická značka, a po nej až hore pod Dereše. Dá sa zájsť na Kamennú chatu, alebo sa rovno pustiť dolu po zjazdovke. Dĺžka necelých 10 km, 970 výškových metrov, trvanie túra do 5 hodín. Fotky aj GPX na stiahnutie nájdeš v článku Ski túra z Krúpovej na Dereše, pohoda mimo zjazdoviek.
Jasná juh: Trangoška – Ďumbier cez Chatu M. R. Štefánika
Od parkoviska pri Trangoške po zelenej značke, dolinou potoka Bystrianka, na Chatu M. R. Štefánika. V záverečnom stúpaní pod chatou sa možno zídu haršajzne. Po občerstvení pokračuješ širokými svahmi Ďumbiera (tyčové značenie) až na vrchol. Odtiaľ sa núkajú tri varianty návratu: rovnakou trasou ako hore, pokračovať po hrebeni na Chopok do lyžiarskeho strediska (pozor, hrebeň býva vyfúkaný a ľadový) alebo zlyžovať niektorým z plytkých žľabov na juhovýchodných svahoch Ďumbiera späť do Trangošskej doliny (to už si ale žiada dobrého lyžiara so schopnosťou posúdiť lavínové riziko). Na GPX zázname je zachytená tretia možnosť – okruh ukončený zjazdom do žľabu Halaška:
Podrobné informácie nájdeš v článku o ski túre na Ďumbier s predĺžením do Širokej doliny.
Kráľova hoľa
Na tento ikonický kopec (1946 m) sa dá šliapať zo všetkých svetových strán. Výstupy zo severu a západu sú dlhé, na prvý raz si treba vybrať južnú klasiku zo Šumiaca (modrá značka a zásobovacia cesta k vysielaču) alebo východnú z Telgártu (červená značka). Obe verzie trvajú 4 až 5 hodín. V budove vysielača je zvyčajne otvorená miestnosť, kde sa dá zohriať. Na brutálne veternom kopci neoceniteľná vec.
Západné Tatry, Roháče
Babky/Červenec
Jeden z mála oficiálne povolených skialpových areálov na Slovensku. Je dostupný, s výnimkou vrcholu dobre chránený pred vetrom, málo lavinózny, s peknými výhľadmi. Výborný na krátke večerné či ranné tréningy, aj na prvé pokusy začiatočníkov. Nachádza sa nad dedinou Jalovec, asi päť kilometrov vzdušnou čiarou od Liptovského Mikuláša. Babky (1566 m) sú prvý výraznejší vrchol hrebeňa pokračujúceho na sever až do Roháčov. Návštevný poriadok TANAPu povoľuje lyžovať na východnej strane tohto hrebeňa, od Babiek po kótu Malá Ostrá. Viac info, fotky aj GPX trasu nájdeš v samostatnom článku o skialpovom areáli Babky – Červenec.
Žiarska dolina – Žiarske sedlo
Top skialpinistická lokalita v Západných Tatrách zároveň patrí medzi najlavinóznejšie oblasti Slovenska. Ak sa však uspokojíš s výstupom do Žiarskeho sedla po turistickom značení a vrátiš sa presne po trase výstupu, riziko je minimálne. Štartuje sa z plateného parkoviska v ústí Žiarskej doliny, nudný úsek po chatu trvá asi 1,5 h. Zhruba rovnaký čas zaberie výstup od chaty do sedla – ak sa nebudeš príliš intenzívne kochať výhľadmi. Celá túra sa dá urobiť za 4 – 5 h. Na GPX trase je zaznamenaný variant pokračujúci zo sedla cez Smrek na Baranec, z neho zjazd centrálnym žľabom. V ňom by sa to pre začiatočníka mohlo skončiť škaredo, tak radšej nepokúšaj šťastie.
Zverovka – Látaná dolina, Šindľov žľab
Trasa je vhodná do horšieho počasia, keďže výškové maximum má v 1700 metroch. Od chaty Zverovka lesáckou cestou do Látanej doliny. Na rázcestí Zadná Látaná neodbočiť na turistickú značku do Sedla Zábrať, ale pokračovať ešte kúsok ďalej a potom zabočiť doprava do Šindľovho žľabu. Zo sedla Zábrať buď návrat výstupovou trasou, alebo zlyžovať k Ťatliakovej chate a odtiaľ po ceste na Zverovku. Ďalšie podrobnosti a GPX hľadaj v článku.
Salatínska dolina – Salatín, Brestová, Predný Salatín
Salatínska dolina na oravskej strane Západných Tatier patrí medzi šesť vyhradených lokalít, v ktorých platné predpisy pre pohyb v Tatranskom národom parku povoľujú vykonávanie skialpinizmu. O popularitu doliny sa okrem prírodných podmienok stará lyžiarske stredisko Roháče – Spálená s veľkým parkoviskom, bufetmi a toaletami. Popis troch túr vhodných aj pre začiatočníka nájdeš v samostatnom článku.
Ďalšie trasy v Západných Tatrách, ktoré už nie sú vhodné pre každého začiatočníka:
Vysoké Tatry
Vysoké Tatry neponúkajú žiadny vrchol vhodný pre začiatočníka. Do tejto kategórie nepatria ani dve návštevným poriadkom TANAPu vyhradené skialpinistické lokality: Predné Solisko – Mlynická dolina a prechod Brnčálka – Téryho chata – Zbojnícka chata. Takže ostávajú klasické dolinové túry po chaty, oficiálne požehnané pre zimnú turistiku, dobre vyznačené a lavínovo relatívne bezpečné: Veľká Studená dolina – Zbojnícka chata, Malá Studená dolina – Téryho chata, Dolina Zeleného plesa – Chata pri Zelenom plese alias Brnčálka.
Fyzicky dajú celkom zabrať, prostredie je nefalšované tatranské a najmä vo Veľkej Studenej si užiješ aj celkom výživný zjazd. Túry do Studených dolín môžeš skombinovať s lanovkami a zjazdovkami pod Skalnatým plesom (traverz po magistrále k ústiu MSD trvá asi hodinu). Ak si chceš dať do tela, lanovku pri výstupe pokojne ignoruj, no zjazdovka umožňujúca dojazd až ku autu je v Tatrách na nezaplatenie. Ak sa už necítiš byť začiatočníkom, inšpirácie na zjazdy menej náročnými tatranskými žľabmi nájdeš v tomto článku.
