Keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Ďalšia akcia do krajiny pod Karpatami s veľkým U na začiatku. U ako Úžasná, Uhrančivá, Už aby sme boli zase späť. Obrazové a iné svedectvá zo sedla kostitrasu.
Krátke subjektívne hodnotenie štyroch dní, čo sa odplavili riekou Uh, ani sme nestihli prsty na rukách a nohách po šašlíku a vodke pooblizovať:
- Vozenie sa vláčikom skoro zadarmo do Užockého perevalu. Viadukty, serpentíny, samý tunel, krásne výhľady na pekne usporiadané políčka a dedinky – ako v modelovej železnici mierky TT, La grande bellezza. Následné vozenie sa kostitrasom cez početne derevnje tiež skoro zadarmo (jedno orosené sa rovná úbytku 0,3 eura z rodinného rozpočtu).
- Božská komédia, na rozdiel od Danteho diela nás peklo čakalo na konci až na treti deň, začali Predočistcom, Očistcom a na hore Pikuj nás čakal Raj – Polonina Bukovska. Beatrice nikde naokolo.
- Danteho Beatrice si nás počkala v dedinke Ljuta, pekne nás odprevadila do pekla, ku mne vraj cítila najväčšie sympatie. Pozdravy do Košíc jej rodine, čo tam žije, sme poslušne odovzdali, očakávané pivko smädným pútnikom na lôžko nočného Zemplínu ale rodinka nepriniesla. Peklo v duchu hesla na každú sviňu sa niekde voda varí sme našli v kúpeloch Lumšory. Padlo vcelku osviežujúco, voda bola dokonca liečivá, s radosťou prídeme zas.
- Najdlhšia etapa poznačená myšlienkami na domov. V obchode na hranici sa dozvedáme správu o vyhorení jedinej turistickej chaty v oblasti na Javorníku, čo bola postavená ešte za 1. ČSR. Škoda preveliká, minulý rok sme tam dohadovali s chatárom Míšom silvestrovský pobyt 2015/2016. Chata je už minulosťou, aj naše putovanie. Nič nie je večné, niekde na obzore ale už tuším kontúry ďalšej Božskej komédie.
P.S.: Vďaka ti Veľký Manitou za náklonnosť počas nášho putovania.
Porucha nie je v tvojom prijímači. Trasa bola zakreslená do mapy ručne v piatich častiach a GPX súbory boli následne softvérovo spojené… Ale v podstate to zodpovedá skutočnosti. Tá dlhá rovná čiara je vlakový presun do Užockého perevalu. Ak sa bez toho nezaobídeš, tu sú trasy jednotlivých etáp samostatne. Ale radšej si pozri fotky v galérii. Z nich cítiť zakarpatskú mágiu viac ako z GPX.
