Dozvuky zo záveru tatranskej lezeckej sezóny – septembrové Baranie rohy a októbrová Veža pod Skokom. Ešte mám v zásobe report z jesennej VHT-čky cez Medené lávky na Lomničák, a potom už hádam prídu aj zimnejšie zážitky.

Baranie rohy: Traja kamaráti (V+)

Ráno býva ťažké, o to viac, že ste mali len jeden deň pauzu po výlete v Batizovskej doline. Teraz ťa horolezec budí a teba presviedča jedine to, že ďalšie dni má byť škaredo a toto bude asi posledný letný deň.

Ako na zavolanie sa ozýva parťák Miňo, čím sa v trojici vydávate do cesty Troch kamarátov (V+) na Baraních rohoch. Horolezec parťákovi pribaľuje lano a nejaké železo. Tebe dokonca horolezec berie lezky a keďže hlásia pekný letný deň, podarí sa ti zbaliť do malého batôžka. A tak si ráno naľahko stúpaš na Teryho chatu, postupujete pravidelne a tebe sa plní želanie ísť na výlet s ľahkým batôžkom.

Už si ani nepamätáš aké to je behať po Tatrách s malým batôžkom. Chlapi naťažko makajú a ty si vychutnávaš to nič na chrbte. Kedysi by si na takúto pomoc nepristala, ale asi starneš, a keďže pár dni predtým si mala narodky, tak to bude fakt.

Výstup je rýchly, netrvá dlho a ste pri chate. Tam aplikujete opaľovací krém hlavne na krky a tvár a pokračujete vyššie. Pleso obchádzate sprava a mierite chodníčkom pod stenu. Nižšie medzi kameňmi nechávate jeden batoh, kde sa horolezec nastrojí a šikovným traverzom sa dostávate na prvú policu v stene, kde robíte prvý štand a kde sa nastrojuješ aj ty. Keďže ani neistíš, tak máš dosť času a nikam sa neponáhľaš.

Presne o desiatej horolezec nalieza do platničky, Na prvý pohľad vyzerá drsne, avšak keď naliezaš, tak zisťuješ, že je celkom milá, trochu položená s dostatočným množstvom stupov a luxusných chytov. Ďalej ťa v ceste čakajú dva previšteky, ktoré ťa potrápia.

Prvý sa nachádza v spodnej časti cesty, v druhej dĺžke, snažíš sa k nemu nadupať nohami koľko ide, avšak nevieš vyložiť nohu hore, na ruky si objavila celkom slušné chyty, avšak noha ti nevychádza. Horolezec na teba z hora hádže úsmev, že previštek podobný ako na Ganku.

To sa ti celkom nezdá, ale napriek nie úplne šťastnej dĺžke kroku tú nohu tam nakoniec aj tak vyložíš a pregúľaš sa na správnu stranu. Našťastie štandy sú väčšinou na pekných trávnatých policiach, kde sa môžeš v kľude vyzuť a s hrôzou zistiť, že máš v lezečke dieru. I keď to ťa vôbec neprekvapuje, keďže už dlhšie si odkladala podlepenie.

Posledné dve dĺžky posiela horolezec ťahať parťáka. Ten skúša, kadiaľ to pustí a najprv nalezie do pseudokútika, kde tvojmu lanu následne založí istenie a tým pádom musíš do neho vojsť. On ako dobrý lezec urobil jednoduchý krok doľava a cez hranu sa dostal na správnu stranu, tebe však trvá dlho, kým urobíš krok dol, a prekonáš túto neprekonateľnú minihranu.

Hneď za tým na teba číha previštek dva. Tento ťa dokonca oklame a ťahá ťa najprv o krok doľava, aby od teba chcel urobiť krok vpravo. Ťažko hľadáš taký pekný chyt, ktorý by ti úplne vyhovoval. Ani ho nenechádzaš, musíš sa uspokojiť s tým, čo tam je. Tu si zase hovoríš, že čo tam chceš, že fakt nie si lezec.

Dolieza za tebou horolezec. Skučíš, či sa už na to môžete vykašlať a ujsť tou únikovou rampou, z ktorej ste odliezli. Len to stručne zamieta. Netušíš, čo mu behá hlavou, ale trpezlivo ti vysvetľuje, kam máš dať nohu. Už to aj vieš, ale chýba ti motivácia.

S posledného štandu parťák ťahá dĺžku viac doprava a tým sa rýchlo dostáva do ľahkého terénu. Hneď na to ste v chodeckom teréne. Tam zložíte laná, dáte spoločnú fotku a rýchlo vybehnete hore. Na vrchole stíhate ešte obstojný výhľad a následne vás čaká už len dlhý zostup do Baranieho sedla, na Térynu a do civilizácie.

Horolezec: Baranie rohy, Traja kamaráti (V+) – relatívne nová cesta medzi Šádkovou cestou a cestou Lukeš - Sysel. Veľmi pekná línia s rôznorodým lezením v platniach, cez niekoľko previsov, rôzne špárky a vhĺbenia. V ceste sa nájde pár postupových skôb tam kde sú potrebné, zakladanie istenia je bezproblémové, štandy sa nachádzajú na pohodlných policiach. Po tretej dĺžke je možné uniknúť zo steny rampou, inak vedie zostup cez plató Baraních rohov.

Veža pod Skokom: Prostriedkom veže – západ (VI-)

Po mesiaci výletov iného charakteru prichádza krásny, slnečný, priam dokonalý víkend. Jeden deň idete za snehom na hrebeň Ľadových štítov v krásnych ľadových, priam alpských podmienkach a druhý sa idete slniť na Vežu pod Skokom.

Po mesiaci oprašuješ lezečky a pomaly po predošlom dlhom a trochu náročnom dni mierite na Štrbské pleso. Vyzdvihujete parťáka a veľmi sa neponáhľate. To ti vyhovuje, keďže si po včerajšom dni dlho hľadala odhodlanie vyliezť z postele. Parťák berie druhú polovicu haraburdia a lano a ty si vykračuješ s ľahkým batôžkom (zase raz diky Miňo).

I slnko si na západnej stene prvého októbra dáva načas. To však zisťujete, až keď sa približujete k vodopádu a Stena pod Skokom intenzívne tieni Veži. Mračíš sa, lebo nie si dnes za žiadnych okolností pripravená liezť v tieni. Noc bola mrazivá a stena bude ľadová. Zašívate sa na slnku v závetrí medzi koskou a takmer hodinu čakáte na slnko. Medzitým do steny pod Skokom nezávisle od seba naliezajú dve dvojky.

Nakoniec sa slnko predsa len dostáva aj pod vežu, tak sa presúvate a nastrojujete. Horolezec odhodlane nalieza do platničkokúta a pravidelne si trie ruky. Asi bude zima. Dĺžka však vyzerá celkom pekne. Keďže si však mesiac nevidela lezky, púšťaš rýchlejšieho parťáka pred seba a ty naliezaš posledná.

Pomaly, rozvážne, pod nohami ti chrúmu lišajníky. Chyty a stupy sú však celkom dobre rozmiestnené, i keď sa po stienke pravidelne presúvaš, zľava doprava, pretože raz rušíš istenie vľavo, potom zase parťákove vpravo, keďže mu to bez vyberáku nešlo. Na konci platničky ťa čaká kratučký traverz, aby si obišla previs, potom ľahší terén a si na štande.

Odtiaľ sa horolezec vyberá doľava dole obísť ďalší previs, čím sa dostávate do rozbitého terénu a následne komínovou technikou pod previšteky. Teda je to len pár kameňov, ktoré ťa od seba odtláčajú. Nešťastie po celkom dobrých chytoch, ale previštek! Ocitáš sa na príjemnej trávnatej polici. Nad vami pekná platňa.

Horolezec nalieza, pekne postupuje. S parťákom zatiaľ sledujete ženskú dvojku zrovna preliezajúcu previs Nemorálneho tanca (VIII-). V myšlienkach sa na chvíľu vraciaš do pocitu, aké to je cezeň zlaňovať a potom radšej sleduješ, kadiaľ lezie horolezec.

Prvý opäť lezie parťák. Ten má natiahnuté lano sprava, tak lezie tým smerom. Ty si však sledovala horolezcov pohyb a videla si ako sa presúval po skale zľava doprava ako pavúk. Naliezaš a veľmi rýchlo chápeš dôvod tohto pohybu. V rôznych vzdialenostiach, v rôznych výškach celkom pohodlné a ochodené stupy a chyty. To, čo nie je ochodené, je plné lišajníkov a len to tak chrúme.

Nová guma na lezečkách testuje pôsobenie týchto vplyvov. Máš pocit, že postupuješ veľmi pomaly, aspoň dvakrát zliezaš krok nižšie, pretože sa ti zdá, že je tam lepší stup i chyt. Lezečky i ty si postupne poradíte s nástrahami, presúvaš sa na ďalší pohodlný štand na trávičke.

Nad vami je kus steny s dvomi výraznými špárami plnými tráv. Horolezec pozerá najprv na tú pred vami, narovnanie cesty za V+. Nepozdávajú sa mu trávičky v špáre. Parťák hneď navrhuje, nech obídete stienku, ty horolezca pre pokoj v jeho duši posielaš traverzovať ku špáre vľavo z Tatarkovej cesty za VI (A2), aby si ju obzrel. Po skonštatovaní, že sú špáry plné trávičiek, traverzuje doprava popod stienku a obchádza vežu sprava.

Pred seba posielaš parťáka, aby pozbieral materiál spod steny a vyberáš sa šikmo hore, aby si nemusela traverzovať ani krok. Po posledných traverzoch nie si ochotná traverzovať ani krok navyše. Za hranou ťa čaká ešte jedna drobná stienka s menšími chytmi a konečne doliezaš na trávičky. Za moment si hore. Schádzate pod stenu, dávate si desiatu a ani nestihnete dojesť, už vás znova doháňa tieň. Krátke dni sú krátke dni. Ešteže ten zostup je taký rýchly.

Horolezec: Veža pod Skokom - Prostriedkom veže západ (VI-) - veža pod Skokom je kratšia stena s blízkym a jednoduchým nástupom, vhodná na kratšie dni, alebo keď je vyššie v dolinách sneh. Istenie je bezproblémové, občas sa nájde skoba ako postupové istenie, tam kde je to potrebné, štandy sú na skobách. Prvá dĺžka sa dá rozdeliť - v úrovni previsu nad kútom je štand na skobách. Naopak druhá a tretia dĺžka sa dajú spojiť do jednej. Lezenie v kompaktných platniach je občas prerušené krátkymi pasážami s voľnými kameňmi. V poslednej dĺžke sme pokračovali doprava podľa nákresu, variant pravou špárou bol dosť prerastený trávou. Zostup je pohodlným choďákom z ľavej strany veže cez žľab zo sedla nad Skokom.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria