Stručný report z novembrového skialpu vo Vysokých Tatrách – Malá Studená dolina, Priečne sedlo, Sedielko, Veľká Studená dolina, Strelecké polia. Zalyžovali sme si aj lyže trochu ponosili.
Nedeľa 12. novembra
Po deviatej štartujeme v Smokovci. Pešo na Hrebienok, na magistrále na chvíľu aj lyže zapíname. Od ústia Veľkej Studenej doliny ku Zamkovského chate už napešo. Na Zamke čaj a odloženie nešportového materiálu. Tesne po 11:00 h vyrážame do Malej Studenej doliny. Šliapeme po tvrdom a rozrytom chodníku. Jeden alebo dva krátke úseky si vyžadujú prenášanie, inak všetko na pásoch.
Máme parádne počasie, ale stvrdnutý Veľký hang dáva zabrať. Erik asi v polovici obúva mačky, mne sa to s pomocou jednej haršajzne (druhá vlani odišla na večnosť, ale zistil som, že aj jedna dosť pomáha) darí celé vystúpať na lyžiach. Malý hang a chatu nad ním si nevšímame, valíme priamo pod Priečne sedlo. V hornej časti doliny stretávame chalana, ktorý z neho práve zlyžoval, a jedna dvojka pred nami šliape do Sedielka. Vyzerá to tam luxusne.
Stúpanie do Priečneho sedla je náročné. Na začiatku križujeme širokú, plytkú lavínku. Po chvíli pochybností usudzujeme, že na tomto by sme sa prinajhoršom kúsok zviezli, a že nič väčšie tu za týchto podmienok nespadne. O chvíľu musia ísť lyže na chrbát. V mačkách sa boríme do 20-30 cm naviateho prašanu. Niekto tu už pred nami šiel, ale stopy veľmi nepomáhajú. Vyzúva sa mi mačka a skrehnuté prsty odmietajú spolupracovať pri jej nasadzovaní.
Novembrový skialp je najmä o nosení, prírodu neoklameš.
Najťažší je bod s najstrmším sklonom, v ktorom sa treba vyšvihnúť z mäkkého snehu na okraj skaly. Nohy sa nemajú o čo oprieť a ruky márne hľadajú záchytný bod vo svojom dosahu. Pomôže cepín zaseknutý do špáry v skale. V sedle fučí odušu, rýchlo zbiehame kúsok nižšie na policu chránenú skalou a závejom. Pri zjazde zisťujeme, že sme radšej mali ísť opačným smerom. Z Veľkej Studenej by sa po tvrdom podklade ľahšie stúpalo a na strane Malej Studenej by sme si užili prašanový zjazd.
Strelecké polia sú zjazdné len v hornej polovici. Novembrový skialp je najmä o nosení, prírodu neoklameš. Keď konečne prichádzame na dno doliny, zisťujeme, že ani kosodrevina poniže chodníka veľmi nie je veľmi lyžovateľná. Našťastie o chvíľu odbáčame do Húpačiek, ktoré umožňujú zjazd až na magistrálu prerušený niekoľkými spadnutými stromami.
Pri návrate na Zamku stretávame dvojicu Tomášov – starých známych z ukončenia minulej sezóny na Baranci. Boli to oni, kto pred nami šliapal do Sedielka. Potvrdzujú, že tam bola perfektná lyžovačka a odporúčajú, aby sme to zajtra skúsili aj my. O štvrtej sme späť v základnom tábore. Zamku máme na noc len pre seba.
Vizualizácia trasy: 23 km, 1660 výškových metrov, celkový čas 7 h (pozri si trasu na mape)
Pondelok 13. novembra
V noci sneží a zároveň prichádza oteplenie. Zvažujeme svoje časové možnosti a aktuálne podmienky – skúsime to lákavé Sedielko, a ak by nebesá dopriali, možno aj Baranie sedlo. Keď o siedmej ráno vychádzame pred chatu, sneženie sa začína meniť na dážď. No stačí vystúpať niekoľko desiatok výškových metrov a sme opäť v zime.
V tej chvíli z blízkeho svahu samovoľne padá menší splaz a je po porade. Otočka, ide sa dole.
Chodníku v doline sneženie pomohlo, zakrylo diery po pešiakoch. Razíme si vlastnú stopu až pod Veľký hang. Stúpa sa po ňom trochu lepšie ako včera, no aj tak od polovice používame mačky. Na primrznutých platniach, ktoré sa striedajú s naviatym čerstvým snehom, je to najefektívnejší spôsob pohybu.
Počasie vôbec nie je prívetivé. Fučí a sneží, rozhodujeme sa pre zahrievaciu pauzu na chate. Malý hang je kvôli množstvu nafúkaného snehu lepšie ísť na lyžiach. Prekvapený personál nás v prázdnej chate víta slovami „chalani a vy sa tu odkiaľ beriete?“. Čaj s horcom zdvíhajú náladu, ale už je jasné, že dnes to bude zúfalý pokus.
Z chaty traverzujeme pomedzi plesá smerom pod Priečne sedlo. Viditeľnosť asi 10 metrov, len včera sme tadiaľto šli a terén vôbec nespoznávame. Riadime sa intuíciou. V doline je miestami naviateho aj pol metra prašanu vo forme nestabilných dosiek. Pod záverečným stúpaním do Sedielka sa zastavujeme na taktickú poradu. V tej chvíli z blízkeho svahu samovoľne padá menší splaz a je po porade. Otočka, ide sa dole.
V hrdle pod Téryho chatou je ešte málo snehu na bezpečné zlyžovanie, ale po úzkom páse tvrdého snehu tesne pod Žltou stenou nás to púšťa. Pri zjazde po Veľkom hangu si na rozdiel od výstupu hľadáme pásy naviateho prašanu. Slalomom pomedzi kamene pokračujeme k pešiemu chodníku v doline – v tomto počasí je našťastie prázdny. Na lyžiach až ku chate, kde sa medzitým urobila regulérna bratislavská čľapkanica. Sprevádza nás až do Smokovca.
