Osobné skúsenosti so skialpovým materiálom. Článok aktualizujem vždy, keď si zaobstarám nové lyže o odjazdím na nich aspoň pol sezóny. Ak by chcel podobným štýlom do tejto rubriky prispieť niekto ďalší s hodnotením vlastného náradia, je vítaný. Stačí sa ozvať.

Posledná aktualizácia: december 2022. Skúsenosti s viazaniami, lyžiarkami a ďalším materiálom nájdeš v samostatných článkoch Na čom jazdím: Skialpové viazania a Na čom jazdím: Skialpové lyžiarky, pásy atd.

Na úvod článku o lyžiach by sa zišlo povedať niečo o tom, aký je môj osobný skialpový profil. Uprednostňujem veľké túry vo vysokých horách pred jazdením v lesíkoch. Rád si počkám na krásne počasie, rozjazdenie čerstvého prašanu pri zlej viditeľnosti a vysokej lavínovke bez závisti prenechávam iným. Vyhýbam sa šliapaniu po zjazdovkách a občas zablúdim aj do exponovaného alpinistického terénu.

Po niekoľkých začiatočníckych sezónach som dospel k názoru, že potrebujem lyže so šírkou okolo 85 mm v strede, s hmotnosťou plus mínus jedno kilo a dosť tvrdé, aby ustáli nejaký ten zjazd ľadovým žľabom. Aj som si také zaobstaral, no v realite tento ideálny kompromis vydržal krátko. Do arzenálu postupne pribúdali ďalšie lyže – raz to bola neodolateľne výhodná ponuka, inokedy silná potreba odmeniť sa po ťažkom období v práci. Niekedy som staré lyže posunul ďalej, inokedy som sa s nimi nevedel rozlúčiť.

Maximálny stav bol tri páry lyží naraz: malé, stredné a veľké. Aj vzhľadom na ťažké rozhodovanie sa pred túrou som to neskôr zredukoval na dva páry. Pri vyhodnocovaní mojich skúseností s lyžami ber do úvahy aj telesné miery. Hmotnosť si udržiavam pod 70 kg. Aj vďaka tomu pri 180 cm telesnej výšky necítim veľkú potrebu jazdiť na lyžiach dlhších ako 170 cm.

K2 Wayback 96

Najnovší prírastok som dostal ako náhradu za vadné K2 Wayback 80. Vypýtal som si širší model ako bol reklamovaný. Pri dĺžke 170 cm má geometriu 128-96-115 a radius 20 m, hmotnosť 1332 g. Správanie K2 Wayback 96 na svahu definuje klasický profil s dlhým camberom. Jazda je presná a energická, lyže poslúchajú na slovo. No zároveň neurobia nič navyše. Model 2021/22 má podľa mňa zúfalo nudnú vizáž (aktuálny ročník 2022/23 je už trochu zaujímavejší), za ktorou sa skrýva spoľahlivá lyža so vzácne vyrovnanými vlastnosťami. Bol som prekvapený, ako dobre jazdí na upravenej zjazdovke. Solídny výkon podáva aj vo voľnom teréne, len tam sa už trochu vytráca faktor zábavnosti. Môžem odporúčať ako univerzálku do roly „jedna lyža na všetko“. Od mierne pokročilého lyžiara vyššie. Čítaj celú recenziu.

Ogso Spearhead 80

Kúpil som ich narýchlo v čase, keď bol výsledok dohadovania sa s K2 ešte v nedohľadne. Ide o model zo sezóny 2021/22, geometria pri dĺžke 172 cm je 121-84-105 mm, radius 16 m, hmotnosť podľa výrobcu 1300 g, v skutočnosti pod 1200 g. Chcel som vyskúšať menej tradičnú konštrukciu lyže, niečo s uvoľneným  charakterom. To sa mi aj splnilo.

Výrazný predný a zadný rocker s krátkou camber komorou v strede vytvárajú mimoriadne hravé a tolerantné lyže. Ich vlastnosti vyniknú najmä na horšom snehu, rozrytom a premenlivej kvality. V prašane plávajú ako keby mali v strede aspoň o 10 mm viac. Na ľade sa ich tolerantnosť stráca, treba si pozorne strážiť jazdeckú techniku, pretože mäkký zadok ľahko povolí v nevhodnej chvíli.

Ogso Spearhead 80 odporúčam skialpinistovi, ktorý chodí na dlhé túry, nehrotí to do extrémnych sklonov, v zjazde sa chce zabaviť a rád skúša netradičné riešenia. Neodporúčam strediskovým šlapačom, žľabovým kamikaze ani borcom, ktorí každý svah zlyžujú maximálne na tri oblúky. Dojem z lyží kazí tak trochu garážová kvalita výroby. Zatiaľ sa to drží v kozmetickej rovine. Dúfam, že to tak aj ostane, pretože lyže som si obľúbil. Podrobnosti čítaj v samostatnej recenzii.

Völkl Katana V-Werks

Vábeniu dlhých a širokých lyží som dlho odolával. Na Slovensku málokedy bývajú podmienky, v ktorých sa dajú využiť ich vlastnosti. Ak sa ti aj náhodou zadarí vystihnúť úžasný pow day, tak zjazd na nich nie je dvakrát lepší ako na univerzálkach so stredom okolo 90 mm. Rozdiel je tak 25, maximálne 50 percent.

Pre mňa je podstatné to, že nie som dosť fyzicky silný, aby som ťažké lyže vytrepal všade, kam chcem. A obmedzovať sa pri výbere cieľov kvôli vyššie spomenutým číslam mi nepríde ako výhodný biznis. Na túrach s 1000 a viac nastúpanými metrami sa už prejaví, že čím menej energie vynaložím na boj proti gravitácii, o to viac síl ušetrím na zjazd. A možno si ho užijem lepšie ako unavený na veľkých lyžiach.

Napriek vyššie uvedenému v mojom domácom arzenáli chvíľu pobudli freeridové lopaty Völkl Katana V-Werks so šírkou 112 mm, dĺžkou 184 cm a hmotnosťou 1880 g. Život je krátky, treba si ho užívať všetkými dostupnými spôsobmi. A rozširovať svoje obzory, povedal som si, keď som náhodou narazil na inzerát s ponukou šesť-sedem rokov starého, ale prakticky nepoužitého setu.

Hneď na prvej túre lyže dostali príležitosť ukázať sa na pár centimetroch prachového snehu. Zistil som, že na nich v podstate netreba vedieť lyžovať – nasmeruješ ich kam chceš a vybavené. Nejaké nerovnosti ťa nemusia trápiť, ani obava z nabratia rýchlosti, ktorá by ťa mohla rozhodiť. Jasné, že to platí do sklonu tak 30 stupňov. Na ďalších lyžovačkách Katany okúsili aj tvrdý povrch. S predpokladaným výsledkom – full rocker neznáša prudké zahranenie na ľade, vtedy má tendenciu bez varovania ustreliť.

Ku koncu sezóny som mal isté zdravotné problémy a moja hmotnosť začala klesať smerom k 60 kilám. Na jednej túre Katany zažili ideálne prašanové podmienky, aké sa na Slovensku vyskytnú raz za sezónu. A ja som musel po nastúpaní asi 1800 výškových predčasne odísť, hoci partia ešte pokračovala na ďalší výšľap. Na ťažkých lyžiach som jednoducho viac nevládal. Potvrdilo sa, čo som dobre vedel, ale nechcel akceptovať. Takéto lyže potrebujú väčšieho chlapa. Už si ich užíva niekto iný.

K2 Wayback 80: Nežný horal

SkiTraby som v sezóne 2019/20 vymenil za ešte ľahší set K2 Wayback 80, ročník 2018, s viazaním ATK SLR bez bŕzd. Podrobnosti nájdeš v samostatnej recenzii a článku o tom, ako som tie lyže po dvoch rokoch rozpílil karbobrúskou, pretože sa im už viac nedalo veriť.

Krátke zhrnutie dojmov, ktoré platí, ak nevychytáš kus s fatálnou výrobnou vadou: Lyže sú napriek kovovým výstužiam pocitovo mäkké. To predurčuje ich točivosť, hravosť a predvídateľnosť. Najmä sa hladkom tvrdom snehu, firne, ale napríklad aj v 20 cm čerstvého prašanu. Samozrejme, jazdil som na nich pomalšie a kratšími oblúkmi ako na väčších lyžiach. Slabšie chvíle úzkych (v mojom prípade aj krátkych) osemdesiatok prichádzali na rozrytom povrchu, v kruste a ťažkom mokrom snehu. Fyziku neoklameš a vtedy sa z lyžovania na K2 Wayback 80 stala prozaická doprava z bodu A do bodu B s cieľom minimalizovať straty na materiáli a zdraví. Zvládli to, ale jazdec sa musel prispôsobiť. Z tohto dôvodu lyže neodporúčam pre začiatočníka. Pre ich mäkký charakter ani pre ťažšie váhy.

Movement Vertex-X: Zábava na solídnom základe

Nápis Made in Tunisia na lyžiach síce pôsobí čudne, ale Movement Vertex-X 2016 (120-84-109 mm, 169 cm, rádius 18 m, hmotnosť cca 1100 g) boli magazínom Skialper vyhlásené za ski touringové lyže roka 2016. Ide o nástupcu lyží Bond-X a predchodcu modelu Alp Tracks 84. Verzia Vertex (bez X) je cenovo dostupnejší variant s vyššou hmotnosťou, vyrobený bez použitia karbónu, ktorý sa v ponuke držal o niekoľko rokov dlhšie.

V porovnaní so SkiTrabmi sú Movementy zábavnejšie. Najviac to cítiť na zjazdovke. Sú točivejšie, hoci rádius majú v podstate rovnaký. Môže za to komplikovane tvarované vykrojenie, ktoré však má aj nevýhodu – horšie bočné držanie na tvrdom hladkom povrchu. Ak si v takej situácii človek nedá pozor a ide na päty viac ako treba, lyža ho nepodrží. V strede pod viazaním je konštrukcia spevnená sidewallom, čo prináša väčšiu istotu v rýchlych oblúkoch. Hrana s plnohodnotnu hrúbkou dáva nádej na slušnú životnosť.

Oba páry lyží som používal paralelne, striedal ich podľa terénu a nálady. Hoci by sa mohlo zdať, že sú typovo v podstate rovnaké dosky, nie sú. Na výšľapy s predpokladom vážnejšieho športového výkonu som bral SkiTraby. Keď to malo byť viac do pohody, prípadne aj s nejakým strediskovým lyžovaním, tak Movementy.

SkiTrab Magico: Taliansky high-end

Keď som pred pár rokmi v jednom známom slovenskom skialpovom obchode (pozdravujem do Vrútok) objavil SkiTrab Magico 2015 s posezónnou cenou o 40 percent nižšou ako katalógových 800 – 900 €, hneď som sa namotal. Materiálovo sú to v podstate pretekárske lyže, ibaže širšie a dlhšie (116-83-104 mm pri dĺžke 171 cm, rádius 18,5 m, hmotnosť 1030 g). Stále sa vyrábajú, hoci už v inej grafike. No stále s exkluzívnou cenovkou.

Dal som do nich navŕtať ľahké talianske viazanie a keď som ich ďalšiu sezónu prvý raz obul, úbytok pol kila na každej nohe oproti Amaruqom bolo pri výstupe brutálne cítiť. Smerom dole som si oproti starým lyžiam nepolepšil, ale ani nič zásadné nestratil. Relatívne úzke lyže dokonca prekonali očakávania v prašane. Zároveň výborne držali na tvrdom, hoci sú také ľahké. Zato v kruste sa ukázali byť iba priemerné a na zjazdovke som si s nimi veľa zábavy neužil.

Prvá zimná sezóna, ktorú som na nich odjazdil (2016/17), sa veľmi vydarila. Lyže strávili vyše 50 dní na snehu, čo sa výrazne podpísalo na ich vizáži. Tenké hrany, minimálna hrúbka sklznice aj horného opláštenia sa museli niekde prejaviť.

Ku cti značky slúži, že prejavy opotrebovania ostali len vo vizuálnej rovine. Funkčne bolo všetko OK a po odbornom servise znova jazdili ako nové. Len s tým strojovým servisom to netreba preháňať, mohli by sa stať priesvitnými ;)

Staré lyže, ktoré stoja za krátku zmienku

Postrehy o lyžiach, na ktorých som kedysi jazdil a možno ich ešte nájdeš v nejakom bazári (všímaj si aj rok, novšie generácie rovnomenného modelu môžu byť o inom):

Dynafit 7 Summits 2010, 113-78-100, 178 cm, cca 1300 g: Univerzálna začiatočnícka lyža so slabším držaním na ľade. Mala nerovnomerný rádius – vpredu bola agresívnejšie vykrojená ako vzadu. Podľa teórie, ak chceš na takej lyži točiť, treba tlačiť na špičky. Rovnejší zadok by mal podržať pri hranení na ľade. Tieto teoretické výhody som akosi neobjavil. Urobiť niekoľko súvislých oblúkov za sebou bolo takmer nemožné a kráľ zjazdoviek zvyknutý na obdivné pohľady sviatočných lyžiarov strácal sebavedomie. Vonkajšia lyža sa mi pri výjazde z oblúka zachytávala a strácal som balans. Dynafit a iné značky nerovnomerný polomer používajú aj v aktuálnych generáciách niektorých modelov. Spoznáš ich tak, že rádius uvádzajú dvomi (niekedy aj tromi) číslami. Je možné, že ti taký tvar lyže bude vyhovovať, mne však nesadol. Navyše sa lyže po dvoch sezónach začali rozlepovať. A viem o niekoľkých prípadoch 7 Summitov z toho obdobia s rovnakým osudom. Dúfam, že Dynafit už vyrába lyže poctivejšie.

Völkl Amaruq 2012, 127-88-109, 170 cm, 1350 g: Spoľahlivá lyža do každých podmienok, nemala žiadne slabé miesta. Prijal by som trochu menší rádius ako 20 m. Veľmi podobná lyža Völkl Inuk bola jemne užšia a s malým rockerom vpredu. Niekoľkokrát som mal Inuky požičané a jazdili tiež výborne.