Po vlaňajšom neúspešnom pokuse o Žabieho koňa som mal šťastie – v strede augusta vyšlo v Tatrách parádne počasie. Ďakujem Robo, Milan a Martin, že ste na dva dni zobrali začiatočníka do partie.
Vyliezli sme Korosadowiczovu cestu (obtiažnosť 5, štyri dĺžky a zlanenie na druhú stranu) v Žltej stene v Malej Studenej doline, hneď pri Téryho chate. Na druhý deň Cestu k slnku (obtiažnosť nášho variantu 6, sedem dĺžok, zostup doprava juhovýchodným hrebeňom) v južnej stene Malého Ľadového štítu.
Zakladať istenia som si netrúfal, liezol som len druhý. Aj vďaka tomu som to lezecky zvládol bez problémov – tatranská skala krásne drží. Jeden expres s čokom mi pri vyberaní spadol zo steny dole, inak žiadne vážne straty na materiáli ani na životoch.
Horšie som sa vyrovnával s vláčením ťažkého batohu (možno preto mi už druhý mesiac štrajkuje ľavé koleno), nezaistenými a nevyznačenými zostupmi. Ani dlhé večery na chate, kde okrem pitia veľmi nie je čo robiť, mi veľmi nerežú. Ale stálo to za to a dúfam, že to nebolo posledný raz. Je to úplne iné lezenie ako na skalkách, o preglejke ani nehovoriac.
