Turistiku som mala rada odjakživa, ale na veľké kopce som sa vďaka priateľovi dostala až na ,,staré kolená“. Sama by som odvahu nenašla, hoci sme využili služby cestovnej kancelárie.
Sopky v Mexiku boli poriadna výzva. Predtým som už bola vo výškach nad 4000, ale 5640 metrov, to už je naozaj veľa. Každopádne, víkendové tréningy priniesli svoje ovocie a tak som nakoniec zvládla všetky štyri sopky. Pri poslednej som si siahla na dno síl, aj keď bola najnižšia.
Trénovali sme prevažne v Malých Karpatoch, tam sme hltali kilometre a trénovali výdrž. Samozrejme sme navštívili aj Tatry a susedné Rakúsko. Zvedavá som bola na reakciu môjho organizmu na výšku, lebo to sa natrénovať nedá. Nemala som však výrazné problémy, najväčším bolo dýchanie vo vetre a moje pomalšie tempo popri mladších a zdatnejších.
Bola som nesmierne šťastná, že sa mi to podarilo. Zistila som, že tréningu nie je nikdy dosť a že k úspechu ma privedie vytrvalosť. Boli to náročné dni, plné veľkých zážitkov aj dlhých presunov, času na regeneráciu nebolo veľa. Zároveň sa mi tieto dni stali výzvou znova niečo podobné zažiť.
Ešte viac fotiek nájdeš nižšie v galérii.
Možno ťa zaujme:
- Zápisník z Piku Lenina
- Lavína v kuloári a iné zážitky z normálky na Mont Blanc
- Gipsyho ferratou na Gerlach, v ideálnom počasí a „rekordnom“ čase