Tretia noc v hospodárskej budove na Brnči. Po morálovom dni na Kolovom sa veľmi tešíš na spánok. Doteraz bol večer vždy pokoj a dobre si sa vyspala. Teraz ti to nie je súdené.
Prichádza partia echt „východňarov“ (pozn.: autorka pochádza z východného Slovenska, neuráža žiadnu časť obyvateľstva Slovenskej republiky), ktorí požívajú alkoholické nápoje vo veľkom, do neskorého večera a následne si pomýlia nocľaháreň s párty domom, kde nepomáhajú ani štuple do uší. Horolezec ich upozorní a potom sa trochu upokoja. Ty sa len s ťažkosťami prevalíš na bok a po náročnom dni na odvahu chceš len pokojne zregenerovať, fyzicky, psychicky a teda sa dobre vyspať. Schúliš sa a podarí sa ti zaspať.
Ráno ťa budí, cítiš to, vyberieš štuple z uší a fakt nechceš ešte vstávať. A to sa neponáhľate, lebo idete len na Žeruchy a dávate si načas. Odmietaš vstávať s tým, že nikam dnes nejdeš a že nevládzeš. Počas toho si však predstavíš ako oni idú liezť a ty si budeš máčať nohy v Zelenom plese a ako ťa to po polhodine prejde. Naberáš odhodlanie a vidina raňajok ťa dostáva na nohy. Tvoje najobľúbenejšie jedlo dňa. O to väčšie sklamanie prichádza, keď zistíš, že si nemáš čo vybrať. Vyberieš si nejaké ovocie a tušíš, že budeš do dvadsiatich minút hladná.
Vraciate sa pobaliť si veci. Vtedy na teba prichádza ďalšia kríza a nechceš opustiť prítmie kumbálu. Bijú sa v tebe dilemy. Prvá, že strašne túžiš ísť liezť a neexistuje v tvojom svete predstava že by si nešla, ak by oni šli. Nehorázne by si závidela, keďže je to fakt kúsok nad chatou a nečaká ťa žiaden dlhý nástup. Druhá, že naozaj máš fyzicky dosť a morál, ktorý odfičal cestou Šádeka – Zlatníka na Kolový, je stále nenájdený. Prechádzajú tebou stavy, že nejdeš nikam. Následne ťa strhne hrôza, že čo budeš robiť, ak ťa tam nechajú. Chceš tam ísť a sú to len tri dĺžky. Vyhrabeš sa zo šera a ideš. Naľahko. Parťák berie materiál a lano, horolezec ti berie dokonca aj vodu, tak si vykračuješ ako turista. To už je aká pohoda, asi budeš za unavenú častejšie.
Pod stenu je to kúsok. Ďalší parťáci vás už čakajú, chystajú sa liezť vedľajšiu cestu. Je teplo, vyzliekate prepotené tričká a na skale vzniká sušička bielizne. Umieraš hladom, tak z batohu hneď vyťahuješ tyčinky. Kým sa nastrojíte, ešte riešiš dilemu, či ti stačí krátky rukáv. Myslíš si, že áno, ale hádžeš do batohu, ktorý ide s vami, aj vestu a tričko s dlhým rukávom. Tri dĺžky… to prežiješ. Smerom hore umieraš na preťažené lýtka a uvažuješ, že či budeš mať jedného dňa vymakané lýtka ako horolezec. Všetkým a najmä sebe odporúčaš nikdy znovu nestáť skoro bez prerušenia v lezečkách na štandoch počas lezenia niekoľkohodinovej cesty.
Dĺžky v tejto ceste sú našťastie prijateľné. Neskutočne ťažké miesto ti príde, keď treba vyliezť cez jeden previštek na konci druhej dĺžky. Vidíš stupy aj chyty, malo by to byť jednoduché, a aj je, len proste nevládzeš. Nakoniec vyhrabeš zabudnutú energiu a prelezieš. Ďalšie veľmi krásne miesto, a v túto chvíľu aj maximálne náročné, prichádza na začiatku tretej dĺžky, keď sa treba pregúľať na druhú stranu rebra. Zase nejaký traverz. Po včerajšom dni o tom nechceš ani počuť. Odvaha stále nenájdená. Chýba ti tam nejaký stup. Pod tebou chýba kus skaly. Ešte aj parťák ťa doberá nejako striedmo. Čím dlhšie tam stojíš a obzeráš sa, tým viac prichádzaš o drahocennú energiu. Horolezec má nejaké múdre reči. V tej chvíli by si mu najradšej odhryzla hlavu. Nakoniec sa znechutene chytíš postupového istenia a si na správnej strane. Nerada sa chytáš postupových istení, nerobíš to. Sama sebou opovrhuješ.
Na hrebienku je ešte pár lokrov a nejaký mach, ale prichádzaš hore k štandu a si rada, že budete zlaňovať vedľajšou cestou. Chlapi ešte uvažujú liezť cestu Cez knihu. Už ti o tom hovoril, pozerala si si to, vyzerá to lákavo, chceš to ísť, ale veľmi uvažuješ, či práve dnes. Vykupuje ťa z toho počasie. Podľa predpovede mal prísť v obedných hodinách dážď. Začína sa zaťahovať, fúkať, ochladilo sa. Pred druhým zlaňákom si obliekaš vestu. Hrmí. Bude búrka. V okamihu, keď sa všetci traja dotýkate zeme, začínajú padať prvé dažďové kvapky. Stíhate však pobaliť veci, ukryť veci parťákov, ktorí sú ešte hore, a odchádzate. Dobré načasovanie.
Na Brnčalke miliarda ľudí, ale aj tak sa vám podarí prebojovať k igelitovému vrecu, kde máte odložené veci, a v predsieni hospodárskej budovy prebaľujete batohy. Medzitým prestáva pršať, vydávate sa na cestu dole, počas ktorej míňate ďalšiu miliardu ľudí a opäť prší.
Horolezec: Východná Žeruchová veža pilierom, Klíma-Linhart (V). Ak je menej času, tak je Východná Žeruchová veža vhodnou voľbou pri východiskovom bode z Brnčalky. Cesta má tri kratšie dĺžky, ktoré sa spájajú v štande Korsvoldovho tanca. Väčšinou v pevnej skale, v tretej dĺžke po prelezení hrany je to trochu viac zamachnené. Zlanenie cez Korsvoldov tanec 2 x 60 m.
Stále nekončíte, dovolenka pokračuje, presúvate sa na skaly Hrádku v pohorí Vtáčnik. Potrebujete zmenu a vidieť a ochytať si niečo nové. Aj vášmu psovi sa zapáčili rebríky vedúce hore na skaly, avšak teplo tmavých andezitov vráti vaše tatranské duše po dvoch dňoch znovu do Tatier, kde stále hlásia prijateľné počasie. Celý večer ste však v dileme kam ísť. Horolezec vôbec nepresviedča na novú cestu v Ostrve.. Viete, že ráno tam smerujú aj parťák s parťáčkou. Ale ty nechceš ísť, je to na severozápadnej strane, nebude tam slnko a bude tam zima. Ale je to blízko. Nerozhodnosť víťazí, ráno bude múdrejšie.
Ani si nevieš predstaviť tú radosť v jeho očiach, keď ráno súhlasíš s Ostrvou. Máte to cca 30 kilometrov z base campu, tak parťákom pri odchode voláte, že vyrážate tiež a oni vám povedia že sú už pod stenou. Po asfaltke vycupitáte, cez symbolický cintorín len preletíte a už smerujete hore. Keď prichádzate pod stenu, druholezkyňa len prechádza kľúčové miesto v prvej dĺžke. Nerozumieš ich napredovaniu. Nastrojíte sa a začínate liezť. Ty využívaš parťáčkinu vestu, ktorá ťa na zemi pekne zahreje, kým horolezec vytiahne prvú dĺžku. Tá je veľmi pekná, je tam miesto, kde musíš porozmýšľať ako ďalej, ale nič extrémne. V druhej dĺžke ti už blýska slnko spoza mrakov do očí.
Dĺžky sú pekné, luxusne odistené a máte len jednoduché lano. Horolezec vraví, že cesta je vyčistená od tráv a vďaka tomu sa objavili nové chyty a stupy. Vychádzaš hore, pozeráš na tú ihlu blízko teba, keď ťa upozorní, že je to predsa Ihla v Ostrve. Za normálnych okolností ju poznáš, v tomto uhle je akási iná. Asi väčšia. Následne peknými zlaňákmi zlaňuješ cez Júnovú, z ktorej si vyskúšaš ešte prvú dĺžku. Páčia sa ti, je tam pár zaujímavých miest, kde trochu porozmýšľaš a bez problémov vylezieš. Také veci máš rada. Ako ti horolezec dookola opakuje, taká skalkárčina v Tatrách. Odporúčaš pre ľudí, čo nelezú brutality a majú v Tatrách málo času. Tešíš sa, že si sa nechala presvedčiť a vďaka tomu ti zostáva energia na posledný dlhý deň dovolenky. Ale o tom neskôr.
Horolezec: SZ stena Ostrvy, Júlová cesta (V+) v masíve Zadnej Ostrvy, tesne nad zostupovým chodníkom z Galérie Ostrvy. Cesta je odistená nitmi a skobami, na štandoch sú zľaňovacie reťaze. Po troch dĺžkach sa napája do Májovej cesty (VI-) a zlaniť sa dá s jednoduchým lanom na 4 x 30 m cez Júnovú cestu (VI). Do ciest stačí cca 9 expresov rôznych dĺžok.
Deny a Matúš
Máš chuť na viac?
Fotogaléria
(za fotky ďakujeme Ondrovi B. a Ivke V.)
