Velika Mojstrovka (2366 m) patrí medzi najpopulárnejšie skialpové ciele v slovinských Júlskych Alpách. Túra je krátka, panoramatická, lyžiarsky atraktívna a relatívne ľahká. Jednoducho, veľa muziky za málo námahy.
My sme v strede februára na Mojstrovke nemali šťastie na podmienky. Vinou oteplenia v predchádzajúcich dňoch bolo v nižších polohách málo snehu a hore sa lyžovalo po hrudách z vypadaných splazov. Navyše bola hmla, že sme si ledva na špičky lyží videli. Preto do článku výnimočne pridávam aj zopár cudzích fotiek.
Poloha a doprava
Popularita veľkej aj susednej malej Mojstrovky ako cieľa zimných aj letných turistov je daná polohou v blízkosti priesmyku Vršič. Z jeho najvyššieho bodu v 1611 mnm sa na túru vyráža. Cez priesmyk vedie horská cesta, ktorá pretína Júlske Alpy v severojužnom smere. Niečo ako nízkotatranská Čertovica, ibaže o 400 metrov vyššie.
Zo severu sa na cestu vchádza v Kranjskej Gore a 13-kilometrová jazda trvá asi 20 minút. Z juhu, od Bovca, trvá cesta do najvyššieho bodu priesmyku dvakrát dlhšie. Vzdialenosť z Bratislavy je 462 km a cesta autom trvá 5 – 6 hodín.
Vršič pass zvykol bývať po väčšinu zimy uzavretý. No časy aj klíma sa menia a napríklad túto zimu bol prakticky stále prejazdný. V prípade uzávery treba dúfať, že sa ti zo severnej strany podarí vyviezť aspoň po Mihov dom (cca 1100 mnm) alebo Koču na Gozdu (1250 mnm). Ak by bolo treba šliapať po svojich až z Kranjskej Gory (850 mnm), bola by to naozaj dlhá túra. Ale zrealizovateľná, pričom v dolnej časti sa namiesto asfaltky dá ísť peknou dolinou popri riečke Pišnica.
História
Horský chodník vedúci popod kopec Vršič (1738 mnm) sa na regulérnu cestu zmenil v čase 1. svetovej vojny. Rakúsko-Uhorská armáda potrebovala skrátiť zásobovacie línie pre jednotky brániace údolie rieky Soča pred útočiacimi Talianmi. Do hôr nad Kranjskou Gorou nahnali 12 tisíc ruských vojnových zajatcov a tí cestu v rokoch 1915 až 1917 postavili. Tisíce ich pri tom zahynuli v dôsledku úrazov a chorôb, z toho niekoľko stoviek zajateckých životov si vzala lavína z 8. marca 1916. Na ich pamiatku pri Ruskej ceste stojí drevený pravoslávny kostolík (Ruska kapelica).
Habsburgská monarchia vojnu prehrala. Územie na juh od Vršiča pripadlo Taliansku a severná strana novovzniknutej Juhoslávii. Cez sedlo viedla hranica. Druhá svetová vojna zase nedopadla najlepšie pre Taliansko a Juhoslávia ovládla aj južnú stranu horstva. Od roku 1991 sú obe strany Júlskych Álp súčasťou samostatného Slovinska. Tak či tak tu od nepamäti dominuje obyvateľstvo slovinskej etnicity. Pred tisíc rokmi to boli naši blízki príbuzní a susedia, až kým nás od seba neoddelila germanizácia súčasného Dolného Rakúska.
Náročnosť túry
V prípade priaznivých podmienok nebudeš potrebovať mačky ani cepín. Ale na trase sú aj svahy so sklonom okolo 40 stupňov a nikdy naisto nevieš, aké budú skutočné podmienky na mieste. Takže sa oplatí ich mať. My sme veľmi vďačne použili haršajzne. Bez kompletnej lavínovej výbavy a základného lavínového výcviku prosím ostaň niekde pri zjazdovke.
Naša trasa
Mojstrovku ako rýchlo dostupný cieľ sme si vybrali na deň, kedy nás popoludní čakala cesta domov na Slovensko. Začiatok túry máme ako na dlani hneď od auta – pomerne strmé stúpanie po širokom, severovýchodne orientovanom svahu do sedla Vratca pod Mojstrovko (1941 mnm). Stačí preniesť lyže cez cestu a môžeme ich zapínať. Slnko si vybralo sick day, teplota je vysoká a sneh biedny, ale nie sme tu na dovolenke, že. Ešte netušíme, že nad sedlom nás čaká hmla ako z učebnice.
Trasa: Dĺžka 6,1 km, nastúpaných 771 m, celkový čas 3:10 h. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Po prvej stovke výškových metrov vyťahujem z batohu haršajzne. Traverzy cez tvrdé platne, ktoré ostali po snehu skĺznutom dolu, sú s nimi oveľa pohodlnejšie. Bez problémov na lyžiach prekonávam aj záverečný stupák do sedla, kde je podľa mapy v lete krátky zaistený úsek.
Zo sedla pokračujeme po juhozápadnej strane hrebeňa vedúceho na Malu Mojstrovku (2333 mnm). Začínajú sa orientačné problémy, pretože prichádza hmla. Pomáha mobil s vopred stiahnutým GPX. Musíme s čo najmenšou stratou výšky pretraverzovať široký kotol medzi Velikou a Malou Mojstrovkou, podísť veľkú skalnú stenu na severovýchodnej strane Velikej Mojstrovky, a potom začať stúpať. Experimentovanie neprichádza do úvahy, keďže vidíme sotva desať metrov pred seba.
Zobrazenie GPS polohy je trochu oneskorené a preto si do svahu nadbiehame trochu dlhší traverz ako treba. Za pekného počasia by sme si vychutnávali výhľady, v aktuálnych podmienkach hrešíme a snažíme sa čo najskôr vrátiť do optimálnej stopy.
Velika Mojstrovka má dva vrcholy veľmi podobnej výšky a nám je v tejto hmle dosť jedno, na ktorom skončíme. Z južného sa však bežne nelyžuje, keďže má z troch strán skalné steny. Triafame správne na plochý severný vrchol. Okrem nás samotných na ňom nie je nič k videniu. Zbytočne čakáme, či sa hmla na chvíľu neroztrhá. Už vieme, že ani lyžovačka po primrznutých hrudách nebude stáť za veľa. Aspoň že je bezvetrie, utešujeme sa.
Z vrcholu lyžujeme po výstupovej trase a občas úplne naslepo. Pod hrebeňom, ktorý vedie do sedla Vratca, zastavujeme a márne sa pokúšame pohľadom nájsť zjazdnú líniu v doline pod kótou Suhi vrh (2109 m). Svah je to pekný, južne orientovaný, a vieme, že sa často lyžuje. Ak sú vhodné podmienky, zjazduje sa po ňom do 1450 mnm, takmer až ku asfalke, kde sa znova nelepia pásy a šliape sa 150 výškových späť na parkovisko.
My by sme sa tam v slabo presneženej kosodrevine určite trápili. Takže sa vraciame pekne po známej trase, traverzom popod južnú stranu hrebeňa do sedla Vratca a odtiaľ dolu prudkým severným svahom až k autu.
Praktické info
- Priamo pri nástupe na trasu v sedle Vršič je parkovisko asi pre 20 áut. Ďalšie, trochu väčšie, sa nachádza o 100 metrov severnejšie. Na ňom je k dispozícii aj „verejné WC“ – v realite drevená zástena a za ňou prírodný kadipľac.
- Kúsok od parkoviska stojí veľká chata Tičarjev dom na Vršiču, v zime je však mimo prevádzky. O kilometer ďalej smerom na Kranjsku Goru celoročne funguje chata Erjavčeva koča poskytujúca aj ubytovanie. Jej web sa oplatí navštíviť pri plánovaní túry – majú tam webkamery, predpoveď počasia aj info aktuálnej zjazdnosti cesty.
Doplnkové tipy
- Výstup na Veliku Mojstrovku je záležitosť na tri-štyri hodiny, čo necháva veľký priestor vybaviť v rámci jedného dňa aj susednú Malu Mojstrovku (2333 m). Široký svah medzi týmito dvomi vrcholmi je lyžiarsky veľmi atraktívny. Ak by sme mali lepšie počasie, určite by sme neváhali.
- Z Vršič passu sa dá vyraziť aj na túru vhodnú pre začiatočníkov. Trasa smerom na vrch Nad Šitom glava (2080 mnm) je zvládnuteľná za dve-tri hodiny.
