Jordánsko je medzi cestovateľmi známe predovšetkým skalným mestom Petra. Medzi horolezcami však bezpochyby vedie údolie Wadi Rum. Krásne miesto, kde sa z púšte týčia vysoké pieskovcové útesy, ponúka podobné možnosti viacdĺžkového lezenia ako napríklad Utah v USA. V polovici vlaňajšieho novembra sa nám podarilo vyliezť pár pekných ciest v tejto lokalite a spoznať ďalšie zaujímavé miesta Jordánska.

Cesta do Jordánska bola fajn, priamym letom z Viedne do Ammánu – hlavného mesta. Následne sme si na letisku vyzdvihli auto a vydali sa naprieč krajinou južným smerom. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že sme v arabskom svete. Väčšinu krajiny tvorí púšť a pitná voda je vzácna. Za služby a tovar sa platí zásadne v hotovosti. Skoro všade je neporiadok a často vidno prítomnosť ozbrojených zložiek Jordánskeho kráľovstva. Avšak Jordánci tvrdia, že sú bezpečná krajina, čo z našej skúsenosti nemôžeme spochybňovať.

Ceny za ubytovanie a jedlo sú priaznivé, dokonca až lacné. Hlad zasýti čerstvý arabský chlieb s hummusom a čerstvou lokálnou zeleninou, ktoré sa dajú kúpiť na každom rohu. Príjemným prekvapením bol prístup Jordáncov k turistom. Sú priateľskí, ochotní pomôcť a nemali sme skúsenosť, že by nás chcel niekto ošmeknúť. Aj vďaka tomu bol náš výlet skutočne vydarený.

Čo Jordánsko ponúka okrem lezenia

Okrem samotného lezenia sa v Jordánsku oplatí vidieť niekoľko jedinečných miest. Program návštevy sa ľahko naplní aj bez zámeru lezenia. Niekoľko unikátnych prírodných javov a historických miest, ktoré sme navštívili, popíšem podrobnejšie.

Mŕtve more zaujme hneď niekoľkými faktami. Je to najnižšie položené miesto na zemi ležiace 430 m pod hladinou mora. Aj vďaka tomu jeho voda obsahuje vysokú koncentráciu solí. V porovnaní so Stredozemným morom až desaťnásobne vyššiu. Rozhodne nie je dobrý nápad ísť sa tam kúpať so zodratou kožou z lezenia na jordánskom pieskovci. Voda je v kontakte s očami alebo ranami ako kyselina. Ale ten pocit nadnášania vďaka jej hustote rozhodne stojí za to. Kúpať sa dá voľne na mnohých miestach na ceste pozdĺž pobrežia. Za malý poplatok miestni poskytnú sladkú vodu na osprchovanie.

Skalné mesto Petra bolo založené približne v treťom storočí pred naším letopočtom. Chrámy a ďalšie budovy sú vytesané do obrovských pieskovcových stien kaňonu, ktorý je miestami hlboký vyše sto metrov. Petra nás oslovila najmä svojou rozlohou. Počas návštevy sme nachodili takmer 20 kilometrov. Samozrejme, treba rátať s veľkou popularitou tohto miesta a teda aj počtom turistov. Dobrým tipom je prejsť Petru zo severozápadu (The Monastery) na juhovýchod (The Treasury), teda jednosmerne. Pre tento scenár sme sa nechali odviezť taxíkom z Visitor centra až na koniec skalného mesta – Triclinium, odkiaľ sme pokračovali peši cez celú Petru až k ústiu.

Wadi Mujib je hlboký kaňon, ktorý ústi do Mŕtveho mora. Kaňonom tečie rieka a prechod jej korytom je turistická atrakcia. Keď je dostatok vody, v kaňone sa dá aj fajn okúpať. V ústí je turistické centrum, kde sa dajú získať informácie o rôznych trasách v tejto lokalite a podmienkach v kaňone.

Mesto Jerash je známe predovšetkým z hľadiska archeológie. Nachádza sa severne od hlavného mesta Ammán a možno tu nájsť pamiatky z obdobia rímskej ríše vo forme výnimočných stavieb. Ich stav je vynikajúci a návšteva vykopávok osloví aj človeka, ktorý nemá záľubu v histórii.

Dobrým tipom je ešte potápanie v Červenom mori v okolí mesta Aquaba, ale to sme už nestihli.

Ako sa lezie v Jordánsku

V Jordánsku sa lezie parádne. Ale len za predpokladu, že máš skúsenosti s viacdĺžkami, ktoré nie sú odistené. Trad climbing (lezenie s vlastným istením) je typický štýl pre túto krajinu.

Lezie sa predovšetkým v púštnej lokalite Wadi Rum. Nachádzajú sa tu mnohé celosvetovo známe viacdĺžkové cesty na krásnom pieskovci uprostred púšte. Okrem Wadi Rum sme navštívili aj nejaké športovejšie vápencové oblasti v severnej časti (Ajloun), ktoré boli pekné a odistené. No zážitkovo ostali v tieni Wadi Rum.

Dedinka Wadi Rum Village je konečná zastávka na spevnenej ceste, ktorá vedie do púšte. V dedinke nie je problém zohnať ubytovanie a jedlo, a teda je to ideálny base camp na lezecké výjazdy. Miesto vzhľadom pripomína skôr osadu na Spiši ako turistické centrum. Ale je to kolíska lezenia v tejto lokalite.

Najpopulárnejšie cesty sú práve v jej okolí a nie je problém nastúpiť pod steny pešo. Ak sa ide liezť ďalej do púšte, rozhodne si treba dohodnúť odvoz s miestnymi na offroade. Pri jednej z ciest sme sa pokúšali priblížiť ku stene po spevnenej ceste na požičanom „like SUV car“, no aj tak sme zapadli. Akonáhle je na ceste naviaty piesok, je koniec a auto sa beznádejne zahrabe. Ostávalo nám len odhrabávať piesok na pevný podklad a auto tlačiť s najľahšou účastníčkou zájazdu za volantom. Išlo to, ale za cenu poriadnej driny až do tmy s čelovkami.

Mimochodom, výlet do púšte na korbe pickupu je skvelým zážitkom, ktorý sme využili. Miestni ťa zavezú na pekné miesta s možnosťou sledovať západ slnka v púšti, pri ktorom podávajú mätový čaj. Pre viac adrenalínu stačí povedať vodičovi “drive fast, we want to have some fun” a o zábavu je postarané. Vyšlo nás to spolu 50 eur, za čo nás domáci tri hodiny vozil v púšti a ukázal mnohé pekné miesta.

A teraz podrobnejšie k lezeniu. Na prvý dojem ide zo skál rešpekt, ale keď si na to zvykneš, tak sa to dá. Steny týčiace sa uprostred púšte dosahujú výšku až 400 metrov. Prípadný nedostatok morálu pri lezení po vlastnom istení sa dá kompenzovať dobrými možnosťami zakladania, súdiac podľa ciest, ktoré sme liezli.

Postupové istenia som zväčša zakladal v dobrých špárach a v pevnej skale. Ak máš dosť hardwaru, vieš si cestu pekne odistiť. Miestami sa v cestách nájde aj postupové istenie, najmä v platniach, kde nie je možné zakladať. Keďže je táto lokalita veľmi populárna, je takmer isté, že v ceste nebudeš sám, čo niekedy zdržiava.

Skala

• Lezie sa viac technicky ako silovo. Očakávaj viac bouldrových krokov na oblinách a trenie na platniach ako nejaké tvrdé lištovačky.
• Časté je lezenie v špárach, preto sa zídu rukavice a vhodné lezečky. Dobrým tipom je navštíviť ešte doma Fakľove špáry na nacvičenie techniky.
• Treba zvážiť orientáciu steny, lebo nechceš liezť na priamom slnku.
• Miestami je pieskovec drolivý. Ten pevný je tmavej až čiernej farby. To znamená, že neber ako madlo nejaké žlté uško, lebo ti ostane v ruke. Rovnako to platí pre štandy a istenia.
• Na pieskovci sa nelezie po daždi aspoň dva dni potom, patrí to k lezeckej etike a zároveň ide o bezpečnosť. Vlhký pieskovec je nesúdržný.

Nástupy a zostupy

• Nástup k stene môže trvať dlhšie ako si myslíš, aj keď to nie je tak ďaleko. Orientácia v púšti alebo v kaňone je náročná.
• Na nástup je vhodné sa spýtať miestnych, prípadne si dohodnúť odvoz. A určite si na to vyhradiť dosť času.
• Zostup je spravidla zlaňovaním, zlaňáky sú zväčša dobré (2x nit, reťaz + oko), ale aj výnimky potvrdzujú pravidlo (tretí štand v ceste Mumkin).
• Cesty sa zlaňujú niekedy dosť exponovane a je možné, že sa aj potlačíš na štande s inými lezcami.

Výbava

• Laná dvojičky 60 m
• Zakladačky: najmä friendy a vklínence, prípadne hexy alebo tricam, Aj keď väčšina špár bola v rozsahu 20 – 70 mm, čo pokryjú bežné sady, v niektorých miestach sú špáry širšie ako 120 mm a tam ti pomôže iba veľký friend, ktorý si možno ešte nikdy nepoužil (napríklad Black Diamond Camalot #4).
• Mäkšie lezečky a špárové rukavice, páska na prsty
• Dostatočné zásoby pitia a čelovka sú nevyhnutné

Cesty, ktoré sme preliezli vo Wadi Rum

Počas pobytu sa nám vo Wadi Rum podarilo preliezť tri viacdĺžkové cesty. Každá z nich bola celodenná akcia, keďže sme boli 2+2 a nejaký čas nám trvalo cestu nájsť, prípadne sme autom zapadli a podobne. Preliezť viac ciest za deň je dosť ambiciózne. Ale viem si to predstaviť so skorým nástupom, zohranou dvojkou a dobrou polohou ciest (najmä východná stena Wadi Rum). My sme to brali tak skôr výletne ako výkonostne.

The Beauty (6b)

Názov cesty absolutne vystihuje dojmy z prelezu. The Beauty je top lezecký zážitok. Keď som to preliezol, povedal som si, že môžem skončiť s lezením. Následne som to prehodnotil a zmenil na želanie, že chcem liezť viac takýchto ciest :-) Krásne, lezecky pestré a dobre zaistiteľné.

Cesta má zhruba 200 metrov a začína sa krásnou špárou, ktorá sa lezie na sokolíka. Ak to ideš ťahať, rovno si nachystaj aspoň 4 friendy vo veľkosti 30 – 50 mm. Oceníš dobrú lezeckú techniku a vytrvalosť, lebo je to súvislých 30 metrov.

Na konci špáry ťa čaká bouldrový krok vľavo na štand. Nasleduje veľmi pekná druhá dĺžka, kde využiješ asi všetky možné pohyby – zakladáš ruky, špičky a podobne. Tretia dĺžka je ľahká súvislá tenšia špára. Najťažšia je štvrtá dĺžka, a to platňa hneď na začiatku – podla mňa tak solídnych 7+ UIAA. Posledná piata dĺžka je výrazná široká špára, ktorú bez veľkých friendov (100 mm a viac) nezaistíš. Nástup do nej je náročný, ale potom tu už ide.

Samotný nástup k ceste je túra pekným kaňonom, kde sme dosť poblúdili, kým sme cestu konečne našli. Cesta vedie na masív Jebel um Ejil a nachádza sa v Rakabat Canyon. Treba vojsť do kaňonu východne od dediny a postupovať v protismere hodinových ručičiek. Po zlezení zo strmého sedla na konci kaňona na križovatke ciest zabočiť vľavo. Následne kaňonom pokračovať západne smerom k dedine a po pravej ruke rampou hore k nástupu. Vracia sa opäť západným smerom k Wadi Rum Village. Pozor na strmý zráz, v ktorom je asi 30-metrový zlaňák po pravej strane, najmä ak sa zostupuje už po tme.

Bedouin Camel Boys (6a)

Veľmi pekná 220-metrová cesta, ktorá sa nachádza mimo Wadi Rum Village, v severovýchodnej časti masívu Jebel Al Hasani. Línia je čiastočne odistená, keďže vedie cez výrazné platne, ale väčšina istení sa zakladá. Na prístup je vhodné zvoliť dopravu od miestnych, minimálne k neďalekému kempu, odkiaľ je to kúsok pešo.

Prvá dĺžka je najťažšia. Je však čiastočne odistená a dlhá špára na prsty sa dá dobre zaistiť vklínencami alebo malými friendami. Nie je to taký klenot ako The Beauty, ale nemá od nej ďaleko. My sme túto cestu išli ako prvú a bolo to fajn na zoznámenie sa s miestnymi lezeckými pomermi. Návrat je dosť exponované zlaňovanie.

Mumkin (5+)

Cesta Mumkin sa nachádza vo východnej stene Jebel Rum, ktorá je veľmi dobre prístupná z Wadi Rum Village a je v nej množstvo ciest. Mumkin má 4 dĺžky a asi 150 m. Spomedzi všetkých ciest nás nadchla najmenej. Asi preto, že komín v tretej dĺžke bol výrazne znečistený vtáčím trusom a na konci na nás čakal nepríjemný štand. Druhýkrát by som radšej zvolil cestu Walk like Egyptian alebo Goldfinger, ktoré sú v rovnakej stene. Treba si dobre pozrieť popisy, lebo nie všetky cesty v tejto stene majú odistené štandy.

Na záver

Lezenie v Jordánsku bol skvelý zážitok. Dokonca by som sa tam tam ešte vrátil, keďže neprelezených ostalo mnoho pekných ciest. Termín v polovici novembra bol ideálny z hľadiska počasia. Lokalita je vhodná pre pokročilých lezcov, ale aj expertov. Vo Wadi Rum sú aj ťažké, športovejšie odistené cesty. Stačí prísť do Wadi Rum Village, kde vybavíš všetko, čo potrebuješ. Ubytovanie, jedlo aj tipy na lezenie, keďže v dedine určite stretneš ďalších nadšencov tohto športu.

Fotogaléria