Nie z plezíru, nie z frajeriny. Vďaka príprave, dodržaniu pravidiel správania sa pri prvých príznakoch podchladenia organizmu a skúsenému inštruktorovi je takáto extrémna aktivita bezpečná. Ide o formu otužovania sa studeným vzduchom. Výstup sme absolvovali v skupine pätnástich ľudí v sprievode skúseného inštruktora Wim Hof metódy Martina Tháma.
Výstup z Trangošky na Ďumbier v šortkách s obnaženou hornou polovicou tela bol vyvrcholením trojdňového pobytu. Predchádzala mu pohybová aj mentálna príprava cez dýchaciu techniku Wima Hofa. Boli sme oboznámení s výstražnými signálmi tela, pri ktorých je potrebné včasne sa obliecť. Počas celého výstupu na nás Martin zodpovedne dohliadal. Samozrejmosťou bolo uzavretie poistenia na hory a výbava na aktuálne poveternostné a snehové podmienky. V našom prípade to boli mačky a niektorým pomohli aj paličky.
Vyrazili sme oblečení okolo 11:00 h z chaty Zázvor na Trangoške, kde sme už nasadili mačky. Ešte predtým sme sa v autách na parkovisku predýchali. Dychové cvičenie je jedným z troch základných pilierov Wim Hof metódy. Jeho cieľom je zvýšenie odolnosti voči chladu vďaka okysličeniu tela a vyplaveniu tých správnych hormónov, ktoré zvýšia mentálnu silu.
Keď stratíš hybnosť rúk a prstov, neotvoríš ruksak a neoblečieš sa. A máš problém.
Asi po 15 minútach šliapania a primeraného zahriatia sme zhodili prebytočné vrstvy oblečenia. Dobrodružstvo, vlastne zatiaľ len prechádzka, začala. Úsek od Trangošky po pásmo kosodreviny bol veľmi príjemný. Nefúkalo, viditeľnosť bola dobrá a chodník bol tak akurát vychodený s pár centimetrami čerstvého snehu. Telo sa chôdzou do kopca prirodzene udržiavalo v teplotnom komforte. V pásme kosodreviny sme začali pociťovať prvé účinky mrazivého vetríka, ale vzhľadom na výživné stúpanie všetkým bolo stále príjemne teplo.
Výrazný zlom nastal nad kosodrevinou v úrovni Chaty M. R. Štefánika (1740 m n. m.). Dali sme jednu spoločnú usmiatu foto a vyrazili smer Ďumbier. Vietor pocitovo zosilňoval každým výškovým aj dĺžkovým metrom a s ním priamo úmerne klesala viditeľnosť. Teraz sa začalo mrazivé dobrodružstvo. Martin neustále pripomínal, že kto cíti potrebu obliecť sa, nech tak urobí, pokiaľ to jeho ruky ešte zvládnu. Keď stratíš hybnosť rúk a prstov, neotvoríš ruksak a neoblečieš sa. A máš problém.
Nehovoriac o tom, že si na kopci, vetrisko duje miestami ostošesť, padá mrazivá hmla a všetko na tebe je obalené mrázikom. Takže aj bežne jednoduché otvorenie ruksaku, vybratie oblečenia, rukavíc a samotný úkon zahaľovania ľadového tela do oblečenia je pomerne náročný.
Držali sme sa všetci statočne, postupne aj tí najotužilejší svoje hrude a ruky zahalili. Vetrisko silnel, pocit chladu naberal na intenzite a prišiel pokyn od Martina: „Otáčame.“ Od vrcholu sme boli vzdialení 175 m dĺžkových a necelých 50 m výškových…
Zbehnutie na Štefáničku bolo rýchle, teplý čaj a sýta polievka zahriali a energiu dodali. Zostup na Trangošku (už v primeranom oblečení) bol nenáročný. Okolo 16:00 h sme dobrodružný deň zakončili kávičkou na už spomínanej chate Zázvor.
Otužovanie prináša zdravotné benefity, najmä v podobe vyššej odolnosti voči sezónnym ochoreniam, má priaznivé účinky na srdcovo-cievny systém a taktiež zvyšuje odolnosť voči stresu. Mne osobne otužovanie pomohlo udržať si mentálnu silu v období covidu, kedy opatrenia do veľkej miery obmedzovali moje podnikanie.
Otázky ako začať, ako často ho praktikovať, akým spôsobom, koľko minút, či s ochranou rúk a chodidiel alebo nie, sú na širšiu diskusiu. Ak chceš mať dobrú východiskovú pozíciu, odporúčam spojiť sa so skúseným otužilcom a/alebo absolvovať aspoň jeden jednodňový kurz Wim Hof metódy, napríklad s Martinom Thámom.
