V ktorej doline ste túto sezónu ešte neboli? To je základná otázka pri výbere ďalšej lezeckej destinácie. Voľba padá na Veľkú Studenú dolinu a keďže už niekoľko dní máš problém s nohou, tak si ako vždy vyberáte jeden z tých vzdialenejších cieľov. Dnes to bude Čerešňový pilier na Širokú vežu.

Keď o pol siedmej vyrážate zo Smokovca, čudujete sa invázií. Leto sa síce skončilo, ale parkoviská sú plné a na chodníkoch sa objavujú davy. Možno i preto sa neskôr rozhodujete vyjsť pod Širokú vežu priamo cez Strelecké polia. Zaujímavá výstupová možnosť križujúca dolinu z jednej strany na druhú.

Takmer sa nezastavujete a plynulo stúpate. Viac aj menej viditeľný chodník na konci strácate, obchádzate veľkú kamzíčiu rodinu a nakoniec na náhodu križujete turistický chodník vedúci do Priečneho sedla.

Prichádzate pod južnú stenu Širokej veže, kde nestojíte a vychádzate po trávkach i rebierku až na veľkú trávnatú policu. Tam si dávate pauzu. Čas na nastrojenie. Počasie je príjemné. Svieti slnko a občas sa stráca za oblakmi, ktoré vytvárajú naozaj efektné momenty. Dnes je v stene prázdno. Najbližší lezci sú až na Ostrom štíte.

Cesta sa začína na pilieri a následne pokračuje mierne doprava do vhĺbenia. Hneď od začiatku ide o seriózne lezenie a kde-tu sa objavujú i menšie previšteky. V druhej dĺžke postupne vidíš ako horolezec odlieza, miestami sa stráca a miestami opäť objavuje. Keď naliezaš ty, pochopíš, že ľahšie miesta a platničky s puklinami sa striedajú s menšími previštekmi. Lezenie je skutočne vyrovnané. Na konci dĺžky ťa čaká kútoplatnička, ktorá už dáva pocítiť svoju strmosť.

Z platničky prichádzaš na balkónik. Keď zisťuješ, že ide o menej ako štvrť metra štvorcového exponovanej skaly, tak to ťažko predýchavaš. Prejavuje sa tvoj imaginárny strach z výšok a začínaš panikáriť. Tvoja panika sa stupňuje, keď horolezec odlieza zo štandu.

Najprv ho spomalí kút, kde chýbajú stupy, a následne dlho uvažuje, či ísť priamo hore cez previs jedna, alebo cez previs dva smerom doprava. Študuje topo, ktoré vraví, že previsy treba obísť. Akoby bolo kadiaľ. Taká možnosť tu reálne neexistuje. Horolezeca mätú skoby v previse napravo, ktorým sa nakoniec púšťa.

Keď vylezie cez previs, rozhodne sa traverzovať naspäť doľava. Štanduje hneď nad tým, aby bol len kúsok nad tebou a mohol ťa navigovať. Keď naliezaš, si v totálnej panike. Ešte sa aj výrazne ochladilo, prišiel obrovský oblak, je chladno a tebe drkocú zuby. Úplne ako z hororu.

Hladký a strmý kút bez stupov ťa desí, a to sa naň ešte len pozeráš. Obchytávaš skalu a snažíš sa nájsť imaginárne stupy a ako kliešť sa držíš zlých chytov. Krivé, odtláčajúce do boku, ale predsa len chyty. Kút prekonávaš.

Previs číslo jedna len obchádzaš a letným pohľadom ti je jasné, že tadiaľ to nepôjde a aj keby išlo, tak vpravo ťa čaká istenie. Presúvaš sa pod previs dva. Stupy by boli, najmä ak by si bola schopná urobiť rozštep alebo mala aspoň meter osemdesiat. Laná ťa ťahajú doľava, ty potrebuješ ísť mierne vpravo hore. Po dlhšom odhodlaní a niekoľkých panických záchvatoch vychádzaš nad previs.

A potom zbadáš traverz doľava! Traverz, pri ktorom treba obísť skalu trčiacu do priestoru. To už ťa prepadne totálne hystéria. Držíš sa skaly a odmietaš ísť ďalej. To trvá dlhú chvíľu. Horolezec sa s tebou celý čas rozpráva, naviguje ťa a opisuje každý krok. Minúty plynú. Platnička či kút boli oproti tomuto nič. Nakoniec nájdeš odhodlanie a traverz prekonáš. Dostávaš sa na policu, kde sa lepíš na skalu a odmietaš sa pohnúť.

Kým si schopná pokračovať, prejde veľmi veľa času. Terén pokračuje pomerne nejasne, a to najprv previštekom a potom vhĺbením. Nie je to žiaden ľahký dolez, ale seriózne lezenie, ktoré sa končí na hrebeni.

Horolezec ťahal lano koľko sa dalo a zaštandoval opäť na exponovanom kúsku skaly. Snažíš sa nepozerať dole a dúfaš, že sa odtiaľ dostaneš čo najskôr preč. Robíte krátku dĺžku po hrebienku a dostávate sa na štand, kde sa končí aj susedná Klasická cesta. Tu cesta pokračuje dohora pomerne pevnou skalou a následne po hrebeni. Keď doliezate na koniec, si šťastná, že to už máte za sebou.

Oddych a balenie lezeckého haraburdia robíte priamo na mieste. Hore ste videli ísť veľa turistov, takže v súkromí desiatujete a rozoberáte cestu. Až po oddychu vychádzate hore. Oblaky, ktoré sa opäť nahrnuli, vám miestami bránia vo výhľade, ale neberiete to dramaticky. Zdržiavate sa len chvíľu a mierite dole. Dole si to dávate klasicky cez Generál, keďže tam očakávaš nádielku fialových plodov a nemýliš sa.

Horolezec: Cesta Čerešňový pilier (V+) sa nachádza v ľavej časti južnej steny Širokej veže. Celý výstup vedie v pevnej skale s relatívne vyrovnanou obtiažnosťou s výnimkou úvodnej dĺžky. Zakladanie istenia je viac-menej bezproblémové, v ceste je možné nájsť skoby rôzneho veku. Na štandoch sa nachádzajú skoby, ktoré je občas potrebné doistiť vlastným materiálom. V závere sa cesta napája na Klasickú cestu. Chodecký zostup z vrcholu do Priečneho sedla.

Fotogaléria