Salatínska dolina na oravskej strane Západných Tatier patrí medzi šesť vyhradených lokalít, v ktorých platné predpisy pre pohyb v Tatranskom národom parku povoľujú vykonávanie skialpinizmu. O popularitu doliny sa okrem prírodných podmienok stará lyžiarske stredisko Roháče – Spálená s veľkým parkoviskom, bufetmi a toaletami.
Názov lyžiarskeho strediska ležiaceho niekoľko kilometrov nad populárnou dedinou Zuberec je trochu mätúci. V bezprostrednej blízkosti zjazdoviek sa síce nachádzajú dva žľaby zvané Spálené, no Spálené doliny (Zadná, Tmavá, Spálená) a vrchol Spálená ležia ďalej na východ. Takže keď niekto povie, že lyžoval v Spálenej, dajú sa pod tým predstaviť rôzne veci.
Väčšinou však bude mať na mysli lyžiarske stredisko, resp. skialpinistický areál Salatínska dolina, ktorý sa začína hneď nad vrcholovou stanicou lanovky. Ak chceš šetriť sily, alebo nemáš náladu na šliapanie po okraji zjazdovky v protiprúde lyžiarov, môžeš sa tam nechať za 6 € vyviezť. V budove hornej stanice dokonca zvykne byť otvorený bufet, takže pri lepení pásov môžeš popíjať kávu generickej automatovej kvality.
Nad zjazdovkami sa rozprestiera široký a plytký kotol porastený kosodrevinou, ktorý vyššie prechádza do strmých svahov Salatína, Brestovej a Predného Salatína. Všetky tri predstavujú lyžiarsky atraktívne a pritom relatívne ľahko dostupné ciele. Ak sa neflákaš, za jeden deň v pohode stihneš vyšliapať a zlyžovať aspoň dva z nich.
Pre istotu zdôrazňujem, že na vstup do terénu nad lyžiarskym strediskom treba mať kompletnú lavínovú výbavu, aspoň základný lavínový výcvik a hlavne rešpekt k zimným horám.
Túra na Salatín centrálnym žľabom, zjazd ku lanovke a druhý výšľap smerom na Brestovú. Bez použitia lanovky to znamenalo cca 1400 nastúpaných metrov. Na Mapy.cz nájdeš aj výškový profil a GPX na stiahnutie.
Salatín
Široký centrálny žľab vedúci do sedla medzi dvomi takmer rovnako vysokými vrcholmi Salatína (2046 a 2048 m) je ideálne miesto na zoznámenie sa s vysokohorským lyžovaním, nácvik používania mačiek a cepínu. Síce tam nikdy nebudeš sám, ale to je pre začiatočníka skôr výhoda.
Ak je aspoň trochu slušné počasie, žľab vidno ako na dlani už od konečnej lanovky. Stačí k nemu stúpať medzi kosodrevinou rovno za nosom. Určite tam bude dostatok stôp. Za ideálnych podmienok sa dá žľab s maximálnym sklonom 35 stupňov vystúpať celý na pásoch. No pravdepodobnejšie pôjdu lyže na batoh a mačky na nohy. Ak nemáš skúsenosti s prezúvaním sa v strmom svahu, urob to radšej už na úpätí žľabu. Na druhej strane, zabárať sa po pás do snehu pri hľadaní lyže v kosodrevine môže byť celkom zábava ;)
Hore si vychutnaj výhľady na okolité štíty, Vysoké Tatry a Babiu horu. Od prechodu smerom juhovýchod ťa určite odradí pohľad na exponovaný hrebeň Skriniarok, no mierny chrbát Salatína bude pozývať na prechod smerom na Brestovú cez sedlo Parichvost.
Dá sa, ale neodporúčam – bude to vyfúkané alebo ľadové, a pre začiatočníka lyžiarsky úplne neatraktívne. Ak máš chuť podniknúť niečo viac, radšej si po zlyžovaní centrálu daj druhý výšľap z doliny na iný kopec.
Centrál Salatína je orientovaný severovýchodne, takže ho slnko veľmi nevyhreje. Najlepšie snehové podmienky v ňom zvyčajne nájdeš skoro ráno. Aj kvôli tomu, že možno ešte nebude úplne rozbitý od iných lyžiarov.
Brestová
Vrchol Brestovej (1934 m) v západnom cípe Salatínskej doliny sa lyžiara stúpajúceho od strediska snaží odradiť strmými skalnými stenami. Tie sa však dajú obísť zľava aj sprava a akonáhle sa dostaneš na hrebeň, vrchol je už ľahko dostupný.
Na výstup sa dá využiť trasa zľava cez sedlo Parichvost (1855 m), ktoré je však dosť strmé (často na mačky) a navyše býva lavinózne. Takže bezpečnejší variant je vystúpať na hrebeň z pravej strany (východne od vrcholu). Existuje viacero možných línií, na mieste sa ľahko zorientuješ podľa profilu terénu a stôp predchodcov.
Následne môžeš pokračovať po hrebeni smerom k vrcholu, hľadajúc vhodnú líniu na zjazd. Pri jej voľbe bude zrejme rozhodujúca kvalita snehu. Okolo poludnia zvykne príliš zmäknúť, popoludní sa v tieni rýchlo tvorí škrupina. Svahy Brestovej majú sklon okolo 30 stupňov, sú široké a prehľadné.
Predný Salatín
Na samotný Predný Salatín (1624 m) sa na lyžiach chodí málokedy, pretože zjazd z neho by sa po pár oblúkoch skončil v úzkom Spálenom žľabe. Pod rovnakým názvom sa myslí o 200 m vyššie položený bod na hrebeni medzi Brestovou a Predným Salatínom, kde sa križujú modrá a zelená turistická značka.
Hore vystúpaš rovnako ako na Brestovú a potom sa po hrebeni spustíš trochu nižšie. Zhruba na úrovni spomenutej križovatky značiek padá z hrebeňa smerom ku konečnej lanovky lyžiarsky atraktívny svah. Zo všetkých svahov v Salatínskej doline je najviac vystavený rannému slnku, takže sneh na ňom zvykne rýchlo zmäknúť. Niekedy je to výhoda, inokedy nie. Teba sa zariadiť podľa aktuálnej situácie.
Všetky lyžovačky v Salatínskej doline majú spoločnú jednu vec: končia sa zábavným slalomom v kosodrevine nad lanovkou. Stačí sa uvoľniť, mať rýchle reakcie a užiješ si to. Záverečný presun k autu po zjazdovke, ktorá popoludní býva samý bubon a ľadová platňa, je už len nutné zlo.
