Posledný lezecký deň v Dolomitoch sa vydávate do sedla Passo Pordoi. Sedlo je od Cortiny vzdialené asi 50 kilometrov, avšak vedie k nemu množstvo zákrut a pomerne veľa stúpania a klesania. Veď aj by nie, keď ide o druhé najvyššie motoristicky prístupné sedlo v Dolomitoch (2239 m).

Cestou sa ti zdá, že sa charakter tejto oblasti mierne mení. Dostávate sa do blízkosti najvyššieho vrchu v Dolomitoch (Marmolada 3343 m) a sedlo v danej nadmorskej výške je vlastne zelené. Plno zelene a slnko v tebe zanecháva pozitívny dojem. I pri nástupe pod stenu Sass Pordoi idete cez zelené lúky. Trvá to asi hodinu, z toho väčšina po turistickom chodníku.

Postupne sa mení charakter okolia a vychádzate z lúk do všadeprítomnej sute. Pod stenu traverzujete cez suťové pole. Nie je to však žiadna tragédia. Čím vyššie idete, tým krajší sa vám núka výhľad na Marmoladu a okolie. Naozaj pekné. Vybrali ste si opäť jednu z najľahších ciest, a to Via Maria IV+.

Pod stenou sa nachádzajú dve dvojice. Presnejšie jedna je už nalezená a druhá dvojica Talianov akurát začína liezť. Tešíš sa, že ako super ste tu vychytali, keď zrazu prichádza skupina asi šiestich ľudí. Vyzerajú síce ako turisti, po chvíli však z malých batôžkov vyťahujú ultratenké dvojičky a tvoje nádeje sú zmarené.

Ide o horských vodcov, ktorí idú liezť v topánkach a väčšinu času sa s vami budú tlačiť na štandoch (a to medzi horolezcom a tebou budú ešte vaši parťáci). Už začínaš tušiť, že pôjde o naozaj obľúbenú cestu.

Najzábavnejšou časťou je zase raz nástup a prvé dva metre, ktoré fakt nevylezieš. Horolezec ťa doberie najviac ako sa dá a vlastne ťa vytiahne hore. Slabé ruky, na tvoju výšku privysoko, a krivé stupy nachádzajúce sa vo výške pása ťa potrápia hneď na začiatku. Zvyšok krátkej dĺžky je pokojnejší a komínový.

Druhá dĺžka vedie ľahkým terénom, potom zahne doľava a rovno do nepríjemného previšteka. Na druhom štande na luxusnej polici dlho čakáte, kým sa uvoľní zápcha nad vami.

Horolezec v tretej dĺžke nalieza priamo cez platničku. Horský vodca, ktorý vám je v pätách, odporúča ísť po polici pár metrov doľava a potom hore. Parťák ti pomôže zrušiť jediné istenie nad štandom a tak prechádzaš po poličke a hádaš, kde presne máš ísť hore. Vyberáš si jedno miesto, je trochu rozbité, ale ľahšie ako cez inkriminovanú platňu.

Na štande ťa čaká málo nepohodlného miesta, avšak nemáš na výber a musíš sa s ním zžiť, keďže na ňom stojíš pomerne dlho. Opäť kvôli pretlaku nad vami a krátkym dĺžkam. Horolezec to samozrejme nevydržal a spojil štvrtú dĺžku s piatou.

Vďaka tomu si od Talianov pred vami vyslúžil prívlastok Speedy Gonzales. Asi preto, že im stúpal na päty. Skoro ako vám horský vodca, to sa im snažíš neskôr vysvetliť. Terén nebol komplikovaný i štand na konci bol omnoho pohodlnejší.

V šiestej dĺžke ťa čakal malý traverz, v ktorom musíš urobiť krok dole a potom už pokračuješ ľahším terénom do sedielka medzi vežami. Tu prvýkrát vidíš aj druhú stranu a tí šťastnejší vidia i skákajúcich basejumperov. Taliani vás púšťajú pred seba.

Nevýhodou tohto sedielka je, že sa do neho pripája ďalšia cesta s ďalšími lezcami, ktorí chcú pokračovať touto cestou. Vďačne predbiehate Talianov a robíte ultrakrátku desaťmetrovú dĺžku, v ktorej je potrebné urobiť krásny prekrok medzi vežami. Ako starý kominár to dávaš s ladnosťou kominárovej dcéry a si na štande.

Odtiaľ cesta pokračuje (siedmou dĺžkou) pomerne slušným a mierne stúpajúcim traverzom. Morálovo si z toho úplne vydesená. Najprv pár metrov totálneho traverzu, potom previštek, potom zase postupný traverz doprava a nakoniec čerešnička v podaní prekroku cez rebierko s výlezom hore na štand. Pomaly ale isto klesáš na duchu, avšak s horolezcovou podporou to dávaš.

Keď zo štandu odliezajú Nemci pred vami (ktorí nemajú radi iných ľudí na štande, ako povedal Talian), doliezajú dve dvojice Talianov. A s nimi si to na štande dlhú chvíľu užívaš. Vtipkujú, smejú sa, rozprávajú sa, gestikulujú a ty im nič nerozumieš.

Ôsma dĺžka mala byť ľahšia, čo sa ti rozhodne nezdalo. Previštek, ľahší traverz a znovu previštek. Žiadna sranda. V týchto miestach sa do cesty napája ďalšia cesta a pridávajú sa tu ďalší lezci. Máš celkom šťastie a púšťajú ťa pred seba. Až na poslednom štande pod peknou vežou vás dobieha miestny nadšenec, s ktorým sa dávate do reči a zisťujete, že pozná aj Tatry, vďaka knihe o Wojciechovi Kurtykovi.

Oficiálne sa končí lezenie a odväzujete sa z lana. Avšak to ešte nie je koniec. Obídete peknú vežu a objaví sa pred vami vrcholová stanica lanovky. No na vrchol to je rôznorodým terénom ešte aspoň zo dve dĺžky. Rozbitý choďák dávate v topánkach a nenaviazaní, ale ty si kvôli dvom miestam po chvíli opäť obúvaš lezečky a s radosťou sa naviažeš naspäť na lano. Odôvodnene.

Posledné metre popod lanovku dávate po hrebienku a ste na vrchole. Horolezcova eufória sa prejavuje naplno. Koniec, zvládli ste to. Bolo to dlhé, ťažké, ale zmákli ste to.

Konečne vyzúvaš lezečky a na drevenej terase nachádzate kus voľnej lavičky a neskôr dokonca kreslá. Odstrojujete sa a za odmenu si v tom teple kupujete nanuk. Áno, na vrchol vedie lanovka. Áno, zo sedla Passo Pordoi, z ktorého ste prišli. Áno, je tam milión ľudí. Áno, veľa času ste liezli popod káble lanovky. A áno, dole pôjdete lanovkou.

Prieči sa to tvojím bežným zásadám. V mnohom ti dnešná stena a dnešný vrchol pripomína Lomnický štít a tam by si si nanuk nekúpila, ani by si sa nezviezla lanovkou. Ale toto nie je úplne tvoj svet. Vrcholovú fotku si tradične odbiehate urobiť na miesto príjemne vzdialené od davov, tak to vyzerá, že ste tam takmer sami. A keď konečne dolezú parťáci, idete sa postaviť do radu na lanovku, kde opäť stretávate Talianov.

Horolezec: Dolomity, Sass Pordoi, Via Maria IV+. Pekná cesta v pevnej (vzhľadom na jej dolomitský charakter) skale. Cesta vedie po pravej strane výraznej veže a v polovici sa prehupne do samotnej steny masívu Sass Pordoi. Štandy sú na cementových kruhoch, v jednotlivých dĺžkach je dosť skôb rôzneho  veku, tak isto veľa vhodných miest kde sa dá istiť cez hodiny. Záver je za III, rozbitý dolez k budove lanovky. Zostup lanovkou (rýchle a pohodlné) alebo turistickým chodníkom.

Fotogaléria