Keď bol Jaro vlani v decembri na novinárske pozvanie testovať lyžiarske svahy v Zillertalli, trochu som závidel. Pred letom vychádza rad na mňa – pobehať rakúske kopčeky pod Grossglocknerom a v Lienzských Dolomitoch.
Vyrážame v utorok ráno z Bratislavy. Cesta mikrobusom trvá aj s obedom vyše osem hodín. Podvečer prichádzame do strediska Kals am Grossglockner, priamo pod najvyšším rakúskym zvonárom. Ten nás vlani pri výstupe cestou Stüdlgrat celkom vytrápil. Po ubytovaní sa rýchlo prezliekam, aby som ešte za svetla vybehol po zjazdovke, kam to pustí. V Kalse som pred nejakým časom strávil týždeň na lyžovačke, tak to tu ako-tak poznám.
Pustilo celkom dosť a stíham pohľady na Grossglockner ešte za svetla. Spokojne spotený zbehávam k hotelu Gradonna, v ktorom som ubytovaný. Nebíčko v papuľke, to ako večera + vínko z Wachau = šup ho do postele.
Na ráno mám rezervovaný ebike. Ešte som na ňom nejazdil, tak skúsime nejakú väčšiu výzvu. S parťáčkou Ivanou si za prvý cieľ vyberáme horský hotel Lucknerhaus (1920 m), kde je veľké parkovisko slúžiace ako základňa pre výstup na Grossglockner. Z Kalsu je to 600 výškových metrov, viac-menej po horských cestičkách zjazdných aj pre hospodárske mechanizmy.
V prvom výraznejšom stúpaní obiehame dôchodcov na klasických bajkoch a ja si kladiem otázku, ako to môžu zvládnuť. Odpoveď nepoznám. Stúpanie je slušné, na klasickom bicykli máš o zábavu postarané na celý deň. My to dnes dávame pohodovým tempom (tzn. fotenie, kecanie, kochanie sa výhladmi) za dve a pol hodinky. Chvíľu rozmýšľame nad pifkom v Lucknerhause, ale zamietame to, treba využiť deň. Inak v blízkosti chaty je aj pekná skalka na lezenie.
Dole je to parádny zjazd, so začiatkom na asfalte. V zatvorenej požičovni (počas obeda) sa nám nejakou náhodou podarilo vymeniť vyšťavené baterky za nabité a stíhame ešte pobehať okolie miestnej horskej riečky Kalserbach. Za odmenu dostávame ľahučké a krásne jazdenie po oboch stranách horskej riavy. Tip na iné vyžitie v oblasti Kalsu: nad hotelom sa nachádza ferrata Blauspitz (D), ľahko dostupná aj s pomocou lanovky.
Pomerne nový hotel Gradonna je určite jeden z najlepších, v ktorých som kedy spal. A nebolo ich málo, keďže zhruba desaťročie som bol jedným z hodnotiteľov TREND TOP hotelov a reštaurácií. Gradonna má ideálne umiestnenie priamo na zjazdovke. Tak tomuto ja hovorím ski in, ski out. Nie na hornom konci zjazdovky, ani na dolnom, ale v strede.
Niežeby u nás také nebolo. Tento hotel však má svoje genius loci. Hlavná budova s wellnesom, vonkajšími bazénmi, reštauráciami a k tomu medzi stromami porozhadzovaných asi 20 chatičiek. Moderná architektúra sa spája s tradičnou, betón s drevom. Samozrejme, za dobrú zábavu si treba priplatiť. Gastronomické nebo je tu na dosah. V hoteli je požičovňa bicyklov, lyží, ferratového vybavenia, malý outodoor shop a – čo je veľmi atypické – malé potraviny, ak by niečo chýbalo na túru.
Na večer sa presúvame asi hodinku južným smerom, do mestečka Sillian na hranici Rakúska s Talianskom, už v Lienzských Dolomitoch.
Dve noci strávime v hoteli Dolomite Residence Sport hotel Sillian. Má ideálne umiestnenie – k lyžiarskym velkom je to len cez cestu. Večer máme bojovú poradu o turistike na ďalší deň. Presviedčam parťáčky na trochu náročnejšiu trasu a darí sa mi.
Skoro ráno parkuje náš VW Transporter v dolinke Unterstaller Alm (1673 m). Parkovisko aj s krčmou, ako má byť. Samozrejme si ju nevšímame, bude to aj tým, že je ešte zavretá (-: V pláne máme výstup k plesu, alebo ľadovcovému jazeru Schwarzsee, ktoré je skoro na rakúsko-talianskej hranici vo výške okolo 2500 m.
Dolina je ešte v tieni, no rýchlo sa dostávame na slniečko a kvapky potu máme hneď na čele (-: Užívame si krásnu alpskú flóru, kravičky, občasné výhľady až na talianske Dolomity a rýchlo naberáme metre. Za 4 hodinky sme pri plese. Nádhera, je ešte z polovice pod ľadom, aj tak si tam skupinka domácich robí plážové posedenie. Na slnku je 30 stupňov, pleso má samozrejme 2 – 3 stupne. Po 10 sekundách si necítiš nohy, nechápem, ako sa môžu v tom kúpať.
Vybieham si na ľahko na kopček ešte asi 150 metrov výškových a robím fotečky jazera. Kedysi chodili po týchto kopcoch pašeráci, ktorí sa snažili vyhnúť plateniu cla na hraniciach. V pláne máme ešte jeden bod, tak šup naspäť do doliny. Prejdeme autom asi 5 minút a sme na parkovisku pred dedinkou Oberstalleralm. Akýsi rakúsky skanzen, s dvadsiatkou drevených domčekov, kostolíkom a kravičkami. Domy sa využívajú na rekreáciu, takže sú udržiavané a máte pocit, že majiteľ si len odbehol na kávičku.
Na hotel prichádzame pomerne skoro. Zvažujem ferratku na hrad Heinfels, ktorá sa začína asi 5 min peši od hotela. Odolávam vábeniu skál a využívam posledné lúče slnka pri prírodnom jazierku v rámci hotelového wellnesu. Výborná večera a ráno odchod domov. Plný energie, som spokojný, bavil som sa.
Hotel Dolomite Residence Sport hotel Sillian je na pohľad starší, ale iba zvonku. Zvnútra poskytne všetko. Má pekný vonkajší aj vnutorný wellnes.
Rovnako ako Gradonnu ho vlastní a prevádzkuje rodinná firma Schultz Gruppe s históriou siahajúcou do roka 1918. Do jej portfólia patria napríklad aj stredisko Mölltaler Gletscher či stredisko Kals-Matrai pod Grossglocknerom, prevádzkuje aj hotely, reštaurácie a golfové ihrisko. Spoločnosť v súčasnosti vedú súrodenci Heinz a Martha Schultzovci a sídlo má v zillertalskom Kaltenbachu.
