Je zaujímavé, ako nás vedia prekvapiť veci, o ktorých si myslíme, že ich poznáme, a teda že nás prekvapiť nemôžu. Tak nejako to bolo aj s návštevou Čachtického hradu.
Vyrastal som pri Piešťanoch, v dedine Krakovany. Na strednú školu som dochádzal do Nového mesta nad Váhom a každý deň dvakrát cestoval cez Čachtice. Teda ak som sa nezabudol na nejakom študentskom žúre. Na Čachtickom hrade som bol viackrát, dokonca som si v mladosti zahral ako komparzista vo filme Dragon Heart, ktorý točili aj priamo na hrade a na lúke pod ním. Hrad si pamätám tak šedo, zrúcanina, nič viac. Naposledy som na ňom bol pred viac ako desiatimi rokmi.
S deťmi radi navštevujeme hrady, ale ako to už býva, na tie, čo máme “pod oknami”, často zabúdame. Alebo sa odkladajú na neurčito. Jaro ma inšpiroval článkom o Lietavskom hrade a tohoročná krásna, dlhá a pomerne teplá jeseň nás vytiahla na príjemnú prechádzku na Čachtický hrad. Je veľmi ľahká turistika, no už mám v pláne aj niečo dlhšie so zakončením na hrade.
Zrúcanina sa nachádza na samom konci Malých Karpát, v ich najsevernejšom výbežku, na vrchu vo výške 365 m medzi obcami Čachtice a Višňové. Autom z Bratislavy, Nitry aj zo Žiliny je to niečo cez hodinku cesty.
Na hrad sa dá vyjsť z viacerých strán. Prístup z obce Višňové trvá 35 minút a je do kopčeka. My prichádzame z Čachtíc. Parkovať sa dá v centre dediny alebo sa autom vyviezť až na parkovisko trochu vyššie pod hradom. Cesta k nemu je pomerne úzka, ak sa stretnú dve autá, majú celkom problém obísť sa.
Kapacita je tak pre 60 áut. Parkujeme úplne v pohode, v lete to je určite plnka. O parkovisko sa stará obec a v sezóne od konca apríla do konca októbra je platené. Sezóna je. Kôš je, WC nie je. Z centra obce je to asi 45 minút pešo na hrad. Od parkoviska asi 20 minút. Polovica po asfaltke a polovica po lesnej cestičke do mierneho kopčeka.
Príjemná prechádzka v listnatom lese, ktorý sa neskôr mení na čisto borovicový. V Malých Karpatoch pomerne častý úkaz. Čachtický hradný vrch je štátna prírodná rezervácia. Sestra má malé bábätko a povedal som jej, že sa na hrad dostane aj s kočíkom. Dám vedieť, či som mal správny odhad.
Čachtický hrad je vo vlastníctve obce. V rokoch 2012 až 2014 prešiel rekonštrukciou. Podľa mňa vydarenou, i keď je stále čo zlepšovať. Bátorička by mala radosť. Pred vstupom do hradu sú za drevenou stenou umiestnené mobilné WC. Chápem, že voda na hrade je problém, ale smrdieť by nemuseli.
Víta nás pomerne zachovalý hradbový múr s infotabuľou o projekte obnovy hradu. Prechádzame cez mohutnú vstupnú bránu. Na nádvorí je novo postavená hospodárska budova, obnovená hlavná veža, zastrešená kaplnka a odkryté podzemné priestory. V hospodárskej budove sú infotabule o pohnutej histórii hradu a predovšetkým o krvavej grófke Alžbete Bátoriovej. Pravda, povesti, povery, lži. Trochu sa mi to zdá senzáciechtivé. Mladší syn (8-ročný) nechce o tej tete, čo sa kúpala v krvi, ani počuť. Starší (10 rokov) dychtivo číta všetko.
Krátke info o histórii a majiteľoch hradu je aj v zastrešenom východnom hradnom paláci. Je neskorá jeseň a hoci vetrík občas priveje hmlu, užívame si občasné výhľady na okolité svahy Malých Karpát, Myjavskú pahorkatinu, Považský Inovec a dedinku Višňové, ktorá je rovno pod hradom. Páči sa mi tu.
Dávame si suchý obed a hrad opúšťame po turistickej značke smerom na Veľký Plešivec. Z blízkeho kopčeka je na zrúcaninu nádherný výhľad. V lese nachádzame chodník, ktorý nás dovedie späť na výstupovú asfaltku.
Hrad má otváracie hodiny a vyberá sa aj vstupné (rodinné vstupné 2+2 je za 5 €). Výklad sprievodcu je možný len s rezerváciou vopred a pre skupiny od 15 členov. Pekná virtuálna prehliadka hradu sa dá nájsť v Google mapách.
Hrad nám zabral asi 3 hodinky. Mali sme v pláne pozrieť si ešte múzeum v Draškovičovskom kaštieli. No ten je od novembra do apríla zavretý, škoda.
Už pri stúpaní na hrad ma zaujala tabuľka o Čachtickom podzemí. Parkujeme v centre obce a nechávam sa navigovať značkami okolo kostola medzi rodinné domy. Ku vchodu prichádzame asi po 10 minútach. Pri vstupe nás čaká krátke predstavenie, čo prečo a ako. Platíme vstupné, dostávame lampy a šup ho do podzemia.
Dobrovoľníci tu už niekoľko rokov odkopávajú pôvodné chodby pod dnes už neexistujúcim kaštieľom zo 16. storočia. V chodbách sú len chodby, zopár nájdených artefaktov, bábka Bátoričky a zachovalý erb. Deťom sa to veľmi páčilo, pre dospelých to podľa mňa nie je mimoriadne zaujímavé. Každopádne dobrovoľníci urobili veľa roboty. Trochu pochybujem, či sa im vždy podarilo presne nájsť pôvodný smer chodieb. Zem je všade ílovitá, nič nenasvedčuje, že tam niečo v minulosti už bolo.
PD Čachtice robí parádne vínka. Družstevná predajňa, ktorá je po ceste z centra obce k podzemiu, bola cez vikend zavretá. Také slovenské. Ja som si však stihol kúpiť fľašu ružového na hrade. U výrobcu stojí 5 €, na hrade stálo 6 €, v podzemí 8 €. Tiež také slovenské. V tomto som naivný idealista. Chcel by som platiť jedno vstupné a nech je v tom aj parkovanie, o to viac, že to má jeden prevádzkovateľ. A aby vínko stálo všade rovnako. Predpokladám, že výrobca dáva predajcovi rabat, či nie?
Čachtice majú veľký potenciál, vo vyspelom svete by to bola turistická destinácia prvej kategórie. V Amerike asi aj disnylend. U nás je to ešte na dlhý čas, ale zdá sa, že je to na dobrej, i keď evidentne ešte dlhej ceste. Ja držím palce a prídem sa opäť pozrieť (lokálpatriot som).
Tip na doplnenie výletu – Čachtická jaskyňa. Nebol som v nej, netušil som o tejto možnosti, pokúsim sa tam dostať nabudúce.
