Posledné dni babieho leta sme sa rozhodli stráviť na miestach, ktoré nie sú práve blízko seba. Ja som miesta pomenovala, Julko zobral mapy a vymýšľal trasu. Našim cieľom bola Špania Dolina a z nej prechod na Poľanu. Babie leto sme stihli len tak-tak.

Vyštartovali sme v pondelok skoro ráno. Spoje pekne nadväzovali, takže do Starých Hôr prichádzame pred jedenástou. Na Donovaly je to cez Španiu dolinu dosť dlhá trasa, takže volíme rýchlejšie tempo. Ale aj tak vnímame nádherné slnečné počasie a prírodu v krásnom jesennom šate.

Modrá značka nás vedie cez Paseky-Štôlne, popri chate Graniarke a šachtu Katrenku do Španej doliny. V krásnej dedinke a jej štýlovej krčme si dávame pivo a meníme značku. Zelená nás zavedie na Donovaly. Míňame zimné stredisko Šachtičky, sedlo Horný Šturec, Krčahy a cez Bully vchádzame do cieľa prvého dňa. Z cesty SNP už máme tip na prespanie, je to Chata Lesov SR. Slušné a za dobrú cenu.

V utorok ráno začína fúkať, ale obloha je ešte jasná. Čaká nás čiastočne objavná trasa, na webe sme si našli možnosť prenocovania v útulni pod Veľkou Chochuľou, lenže informácie sa nie vždy zhodujú so skutočnosťou. Našťastie všetko bolo OK, ale najprv musíme prejsť časť hrebeňa Nízkych Tatier. Kečka, Kozí chrbát, Hiadeľské sedlo, Prašivá a Veľká Chochuľa, z nej po zelenej prudko dolu cez kosodrevinu až po poľovnícku chatu – útulňu Tajch.

Vydýchli sme si, drevená búda je otvorená a všetko presne tak, ako sme sa dočítali. Neďaleko je prameň, na ceste k nemu medvedie exkrementy a terén strmý, taká divočinka. Zakúrili sme si v piecke a vyspali na na matracoch, úplný luxus. Chata je však v dosť zlom stave, potrebovala by údržbu. Nadchla nás, ak by sa robila zbierka na opravu, prispejeme.

Ďalší deň nás už slniečko nevíta, ale je príjemne, chodíme stále len v tričkách. Dlhou Sopotnickou dolinou, popri ďalších poľovníckych chatách, ktoré sú zavreté, prichádzame na obed do Brusna. Našťastie sme zavolali na Chatu pod Hrbom – vraj majú zatvorené, ale pán majiteľ bol ochotný a sľúbil, že príde.

Naša cesta vedie poza kúpele po žltej na Starý majer. Pri studničke s lavičkou sa zastavujeme na obed, po modrej cez Včelínec prichádzame o štvrtej na chatu. Cesta je nádherná, farby jesene sú úžasné, len nám chýba viac odtieňov červenej – lístie skôr schne ako sa farbí. Chatu nachádzame už otvorenú, pohostíme sa v bufete. Postele sme dostali v domčeku v turistickej časti. Ale hotel zostal otvorený, aby sme mohli ísť na toalety.

Posledný deň má byť najdlhší, trasa dosť ťažká a obloha neveští nič dobré. Chatár sa neukázal, tak pred ôsmou opúšťame chatu bez rozlúčenia a prudko sa štveráme na Hrb. Je to veľmi pekná skala, páči sa nám aj Ľubietovský Vepor. Celá trasa je krásna, hoci dosiahnutie sedla Jasenová sa nám zdá nekonečné.

Stúpania je veľa, no nakoniec sa cez kopce Stringa a Katruška konečne dostávame na Poľanu. Odfúkli sme si, naobedovali sa a pustili smerom k Hotelu Poľana. Ten je už pár rokov zatvorený, čaká na rekonštrukciu, jeho prevádzka vraj bola neekonomická. Bufet však funguje a dá sa ubytovať aj v chatkách.

Na zostup do Detvy si vyberáme kratšiu modrú trasu, aby sme nezmeškali vlak. Časové značenie je v tomto kraji dosť prísne. Zostupujeme povedľa prameňa do Skliarova a cez polia do Detvy. Na jej okraji nás víta cintorín s krásnymi detvianskymi krížmi. Potom už len prejsť cez celú Detvu na železničnú stanicu na konci sveta a ešte aj zavretú (našťastie nepršalo). Času sme nakoniec mali dosť, rýchlik, ako vždy na tejto trase, meškal. Domov sme prišli po polnoci.

Za štyri dni sme prešli 101 km s prevýšením 4527 m.

Fotogaléria